Yonderboi dokázali sviežo prepojiť downtempo a funky s jazzom. FOTO – EVA KONEČNÁ |
a dá zhrnúť do niekoľkých slov: nové priestory, nový termín a niekoľko nových mien.
Nu Jazz Dayz si vybrali komornú halu Incheby, ukrytú v zadnom trakte budovy. Menšia kapacita neprekážala, naopak, niekoľko stoviek ľudí sa vošlo tak akurát, dokonca aj zvuk bol lepší oproti veľkej hale. Problémom bolo len trafiť, málokomu sa to podarilo bez blúdenia. Namiesto tabúľ s nápismi Slovenské dentálne dni by pomohli iné navigačné pomôcky. Druhou „nehudobnou“ vsuvkou boli predsa len trochu pridlhé prestoje medzi jednotlivými vystúpeniami pri rozkladaní aparatúry. Návštevníci to riešili svojsky. Niektorí posadaním si na zem, iní fajčiarskou prestávkou vonku.
Kým doteraz sa Nu Jazz Dayz triafali medzi to, čo ponúkajú festivalu elektronickej hudby Wilsonic a Bratislavské jazzové dni, tento rok boli akoby mixom oboch týchto akcií. Ukázalo sa to už v prvý večer, keď na pódium vyšla poľsko-kubánska speváčka Yvonne Sánchez. Ničím nezvyčajné bossanovy by skôr človek čakal na tradičných „džezákoch“.
Na nohy však ľudí rýchlo postavil producent László Fogarasi alias Yonderboi. Laptop a elektronika v kombinácii so živými bicími, s elektrickou gitarou a (výbornou!) speváčkou je kombinácia zaujímavá už sama osebe.
Sobotný večer otvorila slovenská zostava Foolcut, ktorú na pódiu vystriedali českí folktronici Bratři Orffové. V typicky zasnívanom duchu zahrali skladby z aktuálneho Bingriwingri.
Publikum roztancoval až portugalský projekt Micro Audio Waves. Jeho počiatočný hluk sa premenil na prekvapivo zábavné vystúpenie, energické a plné pozitívnych vibrácií. Premiérové slovenské predstavenie sa tejto formácii naozaj vydarilo.
Následný prejav Parov Stelar and Wolf Mayer Orchestra zoskupený okolo rakúskeho zvukového mága Marca Füredera atmosféru ešte vygradoval. Charizmatická vokalistka Eva Klampfer a dynamicky tanečné skladby si vykoledovali prídavky.
Celý program uzavrela vychádzajúca hviezda zo stajne britského vydavateľstva Ninja Tune Zero dB. Tí po svete v súčasnosti propagujú svoj debutový album Bongos, Bleeps & Basslines, i preto sa ich dídžejské vystúpenie nieslo v duchu fúzie latina, world music a tanečnej elektroniky.
Úvod ich vystúpenia však vyznel trochu rozpačito. Tí, čo čakali Zero dB s kapelou, zostali sklamaní.
Rednúcemu publiku však dvojica hudobníkov aj napriek tomu ponúkla zaujímavú koláž, ktorá roztancovala zvyšných vytrvalcov.
Autor: Oliver Rehák TOMÁŠ PROKOPČÁK
