Vľavo herec Nicolas Cage vo World Trade Center, vpravo skutočné postavy príbehu Will Jimeno a John McLoughlin.
FOTO – PARAMOUNT
World Trade Center, USA 2006, 129 minút • Námet: John McLoughlin, Donna McLoughlinová, William Jimeno, Allison Jimenová • Scenár: Andrea Berloffová • Réžia: Oliver Stone • Kamera: Seamus McGarvey • Strih: David Brenner, Julie Monroeová • Hudba: Craig Armstrong • Hrajú: Nicolas Cage, Michael Pena, Maggie Gyllenhaalová, Maria Bellová, Stephen Dorff, Jay Hernandez, Michael Shannon a ďalší
„Búúú!“ Takto jednoznačne ohodnotilo publikum tohtoročného benátskeho filmového festivalu najnovší film amerického režiséra Olivera Stona. Po prvom premietaní v sále nikto netlieskal ani zo slušnosti. Na festivale bolo totiž dosť iných, menej falošnejších, oveľa presvedčivejších, úprimnejších filmov „podľa skutočných udalostí“.
Festivalové publikum však sklamal najmä sám Stone. Tvorca, preslávený kontroverznými, výrazne politickými dielami, kritickými k americkému establishmentu (Čata, Narodený 4. júla, JFK), snímkami formálne extravagantnými (Takí normálni zabijaci, U-Turn) a priateľstvom s kubánskym diktátorom Castrom (Comandante) v Benátkach šokoval filmom, ktorý zachováva všetky kánony komerčnej zábavy aj konzervatívnej morálky.
Po záplave rôznych celovečerných dokumentov svet od známeho ľavičiara a škandalistu očakával film formálne i obsahovo celkom iný. Zdá sa však, že Stone nakrútil svoj World Trade Center pre publikum v USA ako potvrdenie podozrení viacerých kritikov o tom, že politická kritika a formálne výstrelky v jeho predchádzajúcich dielach maskovali umeleckú impotenciu. Pravú tvár poodhalil už veľkofilmovým gýčom Alexander. Aj tentoraz sa znovu rozhodol spraviť všetko pre to, aby bol komerčne úspešný i za cenu popretia celej predchádzajúcej tvorby.
Plytkosťou, povrchnosťou a prvoplánovou ilustratívnosťou sa jeho nová snímka ponáša na neslávne známe adaptácie televízie Hallmark. Neopisuje tragédiu stoviek nevinných obetí teroristických útokov na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001 ani hrdinstvo záchranárov. Zamerala sa na dvojicu policajtov, ktorí prišli ohrozeným budovám na pomoc, ale prv ako stihli čokoľvek podniknúť, sami skončili uväznení pod troskami. Od tej chvíle redukuje drámu i úsilie záchrancov len na boj o životy dvojice (sprvu trojice) zasypaných policajtov.
Vybral si Stone práve ich len preto, že ide o autentické príbehy skutočných ľudí, ktorí mu teraz pomáhajú s propagovaním filmu, alebo mal aj iné dôvody? Čo okrem obchodníckej vypočítavosti ho viedlo k tomu, aby do hlavnej roly obsadil Nicolasa Cagea? S fúzikmi, plešinou a umelým bruškom pôsobí smiešne a hlúpo. Presvedčivejší by bol akýkoľvek neznámy herec, čo dokazujú predstavitelia vedľajších postáv. Dojem autentickosti zabíja aj klasickou veľkofilmovou dramaturgiou, fabuláciou, prepiatym patetizmom, stereotypným spôsobom rozprávania v intenciách hollywoodskych komerčných katastrofických snímok.
Ak cieľom snímky bolo zarábať, je úspešná. Tržby prekonali náklady na nakrúcanie už tri týždne po premiére v USA. Oliver Stone je skvelý obchodník a obstojný remeselník. Jeho nový film však oddelil kritikov i divákov v USA od zvyšku sveta. Tí severoamerickí sa na WTC pozerajú optikou patriotizmu a v mnohých prípadoch i osobných tragédií. Nemajú a ani nemôžu mať odstup, dosadzujú si do snímky svoje vlastné významy a hodnoty.
Zvyšok sveta si však uvedomuje, že kráľ je nielen nahý, ale začal ponúkať na predaj šaty nebožtíka, ktorý ešte nestihol ani vychladnúť. V USA je to možno bežné. Európa to považuje za prinajmenšom nevkusné.
