|
|
li Angličania a potom sa v krajine vystriedali rozličné domáce vlády.
Toto obdobie tvorí historický rámec románu gréckeho spisovateľa Pavlosa Matesisa Psí matka (Host, Brno, preložila Soňa Dorňáková-Stamou). Veľmi úspešný a najvýznamnejší grécky autor súčasnosti napísal viacero divadelných hier, tento román z roku 2002 sa stal bestsellerom a preložili ho do deviatich jazykov.
Spomínané obdobie je naozaj iba rámcom, lebo vojnové udalosti sa tu objavujú len vo svojich katastrofálnych dôsledkoch pre obyvateľstvo. Matesis použil ich-formu, pásmo rozprávača sa vyskytuje iba v jednej časti románu. Hlavná postava diela, bývalá herečka Rubini-Rarau Meskarisová, hovorí v prvej osobe raz ako dieťa, raz ako dôchodkyňa, ktorá sa vracia do svojho detstva a sprítomňuje si vtedajšie obdobie, rodinné prostredie, celú tú vojnovú biedu, nedostatok všetkého, náramný hlad, no najmä svoju matku a jej rozporné konanie.
Otec rodiny totiž musel odísť na front do Albánska, a tak po správe, že zahynul, matka Asimina zostane sama s troma deťmi. Vo chvíľach najvyššej núdze sa stane tajnou milenkou talianskeho karabiniera Alfia, teda okupanta, ktorý sa však správa veľmi korektne, a stará sa aj o jedlo pre rodinu. Vzťah však neostane utajený.
Udalosti a epizódy sa priam valia a takmer všetko je videné detskými očami. Dievčatko Rubini si v pamäti privoláva rozličné susedky, z ktorých vyniká najmä istá pani Kanella, zapojená do protinemeckého odboja a neobyčajne odvážna, lebo v košíku nosí partizánom granáty, zakryté ružičkovou kapustou.
Autorovi sa podarilo pôsobivo priblížiť dramatické situácie práve prostredníctvom tej detskej prizmy, ktorá vážnemu dodáva nádych humorného a zo zdanlivo naivného robí čosi mimoriadne bystré.
Rubini mnohé veci ešte nechápe, dokonca aj o smrti si spočiatku myslí, že je nákazlivá a hlad niekedy vníma ako istý druh dobrodružstva. Detská optika všeličo zjemňuje a povedal by som estetizuje, pravdaže, nejde to na úkor autenticity.
Príbeh tejto neúplnej rodiny sa naďalej rozvíja: po „takzvanom oslobodení“ (to je obľúbený výraz dievčaťa) matku i s ostatnými „kolaborantmi“ vystavia verejnej potupe a matka následne prestane rozprávať - na konci jej života sa však ukáže, že reč nestratila, ale mlčala iba pre to poníženie. Keď sa dcéra s matkou a bratom odsťahujú do Atén, všeličo sa zmení k lepšiemu: dcéra hrá v kočovných spoločnostiach, brat má zamestnanie, matka pomaly dožíva.
No autor čitateľovi pripravil ešte ďalšie prekvapenia, ktoré relativizujú to, čo sa predtým zdalo nepochybné. Rubini-Rarau sa stretne s údajne nebohým otcom, proti svojej zásade začne koketovať a udržiavať intímne styky s mužmi, až napokon vysvitne, že je psychicky chorá a že mnohé z toho, čo sa jej javilo reálne, bol vlastne sen, alebo výsledok bujnej predstavivosti. Ba pri gynekologickej prehliadke sa zistí, že je panna, teda aj erotiku možno iba hrala.
Matesisov román o ambicióznej herečke a jej láske k matke má mnoho epických vrstiev, zväčša navzájom poprepletaných. Je to drsné i jemné rozprávanie s jasným politickým pozadím, ktoré autor musel sem-tam vysvetliť poznámkami pod čiarou.
