rečo česká kapela hrá spirituály a nie české ľudové piesne, Tichota zas Seegerovi nedokázal vysvetliť, že komunistická propaganda ľudovky sprofanovala.
Bez ohľadu na Seegerove pochybnosti na tom bolo veľa pravdy. Českí a slovenskí folkoví pesničkári sa na rozdiel od svojich amerických, britských či francúzskych kolegov dostávali k ľudovke skôr sporadicky. A často aj len z toho dôvodu, že mohli prostredníctvom anonymného ľudového textu vyjadriť to, čo by neprešlo v ich autorskej výpovedi.
O to príjemnejšie je poznanie, že najmladšia generácia už netrpí podobnými predsudkami (skôr naopak) a nadšene sa obracia k ľudovke ako k logickému prameňu svojej hudby. Zuzana Mojžišová, Družina, Hrdza, Notabene, ZA, Karpatské horké a ďalší muzikanti berú ľudovú pieseň bez falošnej piety a so zvedavosťou, aby sa s ňou pokúsili vyrovnať tak, ako stáročia predtým ich predchodcovia. Prispôsobiť ju sebe, svojmu vnímaniu a cíteniu – a to bez ohľadu na to, či ešte pod nálepkou tradicionalistického označenia folk, alebo už dnes takého módneho slovíčka world music.
Prešovská Hrdza si na tejto pôde vybojovala ojedinelé postavenie. Už pri ich prvom albume sa spája talent s hudobným perfekcionizmom. Svoje nápady dôsledne doťahujú do definitívneho tvaru, berúc si bez predsudkov inšpiráciu z najrôznejších zdrojov – tak ako napríklad v dadaistickej, pritom však fascinujúco prekomponovanej U koso de odak, kde sa nad pulzujúcimi gitarami vznáša vzdušný hoboj, aby bol vzápätí vystriedaný dramatickými zbormi.
Celý album je, až na jednu výnimku, rozhodne ladený viac folklórne než folkovo. Znamená to, že Hrdza upravuje a hrá nielen tradičný folklórny materiál, ale aj ich vlastné, pôvodné skladby (v prevažnej miere od Slava Gibartiho) sú štylizované ako ľudovky.
Iste, ani toto nie je nič nové, podobný princíp používal napríklad už Petr Ulrych, v Hrdze je však v – dobrom slova zmysle – podstatne menej úcty a rešpektu k folklóru. Ak sa dnes úroveň a prístup takýchto skupín zvykne premeriavať kritériami Čechomoru, tak Hrdza má svojou hravosťou oveľa bližšie povedzme k poľským Brathankom. Balkánsky folklór a írske medzihry v slovenskej ľudovke? Žiaden problém, v epoche world music nič nie je nemožné, ak to pomôže dobrej veci – v tomto prípade nahrávke.
Záverečnou bodkou na cédečku Pod božími oknami sú dva remixy, ktoré posúvajú už akceptovaný princíp voľného narábania s folklórom ešte do ďalších dimenzií. Pritom, s remixami alebo aj bez nich, skupina Hrdza je dnes nielen o folklórnom či kvázi folklórnom spievaní, ale aj o tanečnosti. A v tom tiež vidím návrat k prapôvodnej podstate ľudovej hudby – aj keď novými, netradičnými cestami.
Hrdza: Pod božími oknami • Universal 2006 • 56 min.
Autor: Miloš Janoušek (Autor je pesničkár a hudobný publicista)
