Aňa Geislerová a Josef Abrhám.
FOTO – TOTAL HELPART
Čo dokážu veľké ambície
Kráska v nesnázích • ČR 2006 • 110 minút • Námet: Jan Hřebejk, Petr Jarchovský • Scenár: Petr Jarchovský • Réžia: Jan Hřebejk • Kamera: Jan Malíř • Hudba: Aleš Březina • Hrajú: Anna Geislerová, Jana Brejchová, Josef Abrhám, Jiří Schmitzer, Emília Vášáryová, Roman Luknár, Jan Hrušínský, Jiří Macháček, Radůza • Premiéra v SR: 19. októbra
Kráska v nesnázích sa bude premietať aj v iných európskych krajinách, dokonca i s americkými kinami sa distribútori dohodli. Janovi Hřebejkovi blahoželáme a želáme úspech. Ak nás to však zároveň zamrzí, nevyčítajme si nič. Možno, že keby tento film nemal také veľké ambície (asi mu nejde len o jednu artkinovú sálu v Clevelande), bol by lepší. Nie taký laboratórne navážený.
Je obdivuhodné, ako sa autorskej dvojici Hřebejk - Jarchovský darí stále niečo vymýšľať a vábiť ľudí do kina, to sa odškriepiť nedá. V takomto tempe však ubúdajú nápady, chuť po niečom novom a začína sa robiť na istotu. To sa zasa nedá prehliadnuť.
Nový názov sľubuje, že bude reč o konfliktoch. Zasa prichádzajú postavy, ktoré sa točia vo svojich základných životných rozpoloženiach. Mrzutosť, cynizmus, frustrácia, hnev. Krásku Marcelu najviac hnevá manžel Jarda, pripadá jej neschopný. Jarda v dome vymkýna svoju matku, pretože jej zbožné reči nemôže počúvať. Ich deti neznášajú Ríšu, druha svojej druhej babičky, a majú pravdu, lebo Ríša neznáša všetkých okolo.
Popritom je starostlivo vysvetlené, prečo vlastne všetci stále strpčujú chvíle druhým. No lebo keby povodne zasiahli váš dom, aj vy by ste boli podráždený. A keby ste boli psychicky narušený, tiež stratíte kontrolu.
Je fajn, že autori nevidia ľudí v jednej farbe - smola, že im prisúdia vždy tú istú kombináciu. Keď sa pozeráte na obývačkový výstup Jiřího Schmitzera pred nevinnými deťmi, spomeniete si na rovnako rozhorčeného Jana Třísku v Horem Pádem alebo Jiřího Kodeta v Pelíškoch. Zlodej áut sa zľutuje nad starou ženou, lebo ho učila v základnej - to zasa pripomína citlivého a v podstate neškodného pašeráka z Horem Pádem. Aj postavy Milky Vášáryovej sú si podobné, stále je to navonok plachá a neistá, ale v zásade pevná žena.
Asi jediné, čo je v tomto príbehu nové, sú otvorené sexuálne scény a prekročená miera v používaní lyrickej hudby. Vzťah medzi Marcelou a bohatým a veľkorysým Čechom z Talianska je zasa z kategórie rozprávky, ani to sme ešte u Hřebejka nevideli.
Ak však takto zmierlivo svet naozaj vidí, prečo mu to vyčítať. Je to len vec vkusu. Film zachraňuje, že je výtvarne veľmi pekne urobený a že dialógy neškrípu a nie sú falošné. V tom je to závideniahodné remeslo. A potom sú tú ešte herci a ich skvelý prejav. V tom je, našťastie, ešte stále umenie.
