viedeŇ

Fantastický Hundertwasser netvoril fantastický realizmus

Židovské múzeum otvorilo minulý týždeň výstavu s názvom "Phantastisches", ktorá prezentuje židovskú tematiku v ranej tvorbe Arika Brauera, Ernsta Fuchsa a Friedensreicha Hundertwassera. Návštevníci uvidia po prvýkrát diela z mladosti troch výnimočných rakúskych umelcov povojnového obdobia na biografickom pozadí. Títo umelci pochádzajú z jednej generácie - narodili sa v rokoch 1928 až 1930 a spájajú ich zážitky z obdobia fašizmu, keď boli pre svoj pôvod prenasledovaní a zaznávaní.

Asi 60 majstrovských diel Arika Brauera, Ernsta Fuchsa a Friedensreicha Hundertwassera, signifikantných pre skoré obdobie ich tvorby, si môžete pozrieť v troch farebne odlíšených priestoroch, ktoré sú venované vždy jednému z umelcov. Výstava sa sústreďuje na obrazy so židovskou tematikou. Umelci poukazujú na svoje židovské korene, na individuálne aj kolektívne skúsenosti po roku 1938 a svoje neskoršie vyrovnanie sa s obdobím nacistického prenasledovania ich generácie. Okrem obrazov sú vystavené aj portréty ich otcov a matiek, autoportréty z raného obdobia, zaujímavý fotomateriál a tlačoviny. Brauerove a Hundertwasserove doklady, vďaka ktorým prežili v nacistickej Viedni, ako aj doklady o emigrácii otca Ernsta Fuchsa do Šanghaja dotvárajú biografický rámec obdobia ich ranej tvorby. Druhým ťažiskom výstavy je obdobie rokov 1955 až 1970. Brauer a Fuchs tvorili v tomto období umenie, ktoré sa preslávilo ako umelecký smer "Viedenská škola fantastického realizmu" a získalo si medzinárodné uznanie. Viedenská škola vychádzala zo všeobecnej recepcie surrealizmu v povojnovom období a jej maľba vzťahujúca sa na predmet s využitím techník starých majstrov tvorí ostrý protiklad avantgardnému umeniu, ktoré sa snažilo o abstrakciu.

Výnimkou je umelecké dozrievanie Hundertwassera, ktorý sa nepovažuje za predstaviteľa "fantastického realizmu" a na rozdiel od svojich umeleckých kolegov sa vydal veľmi skoro vlastnou cestou. Jeho individuálny profil je na výstave neprehliadnuteľný. Hundertwasser sa preslávil v 80. rokoch najmä vďaka svojmu originálnemu návrhu obytného domu, ktorý dodnes stojí vo Viedni, a takisto svojím múzeom. Osobitosťou tejto výstavy je skutočnosť, že veľká časť obrazov pochádza zo súkromných zbierok umelcov a verejnosť ich uvidí v origináli po prvýkrát.

Fantastický realizmus v Židovskom múzeu v centre Viedne na Dorotheergasse 11 si môžete pozrieť až do 14. januára budúceho roku. Otvorené je od nedele do piatku od 10.00 do 18.00. Vstupné je 5 alebo 2,90 eura. Bližšie informácie nájdete na www.jmw.at.

Pohľad do spätného zrkadla automobilizmu

Pohľad do "spätného zrkadla" dejín dopravy v meste v priebehu uplynulého storočia ponúka výstava o histórii automobilizmu vo Viedni s názvom "Spurwechsel - Wien lernt Auto fahren" (Zmena jazdného pruhu - Viedeň sa učí jazdiť autom), ktorú nedávno otvorili vo viedenskom Technickom múzeu. Asi by sme nenašli nič iné, čo tak výrazne ovplyvnilo moderné dejiny veľkomiest ako auto. Nielen veľké cestné projekty, ale aj drobné úpravy dali mestu novú tvár. Zmenil sa povrch ciest, pouličné osvetlenie, vytvorili sa parkovacie miesta.

Už v roku 1914 sa Viedenčanom zdalo, že mesto je zaplavené autami, hoci ich bolo iba štyritisíc. Pre porovnanie, dnes ich je vyše 650-tisíc. Expozície zachytávajú obdobie od roku 1900 po dnešok a ponúkajú aj výhľad do budúcnosti. Výstava prezentuje na ploche 1600 m2 historické autá, pretekárske, dodávkové, ako aj úžitkové, elektrické a parné automobily. Jeden z prvých taxíkov, prvých šoférov v meste, modely pre autoškoly a dopravné hry. Návštevníci uvidia aj futuristické návrhy mestských dopravných prostriedkov budúcnosti. Druhá časť výstavy na ďalších 400 m2 s názvom "Verkehrte Stadt" (mesto pomýlené dopravou), je určená najmä deťom. Môžu si tu vyskúšať plánovanie dopravy, jazdu na elektrických autách a drezinách a spôsob jazdy s rôznymi druhmi pohonu. V náučnom tuneli sa deti naučia odhadovať dopravné situácie a správanie ostatných účastníkov dopravy. Výstava potrvá do 28. februára budúceho roka v Technickom múzeu na Mariahilferstrasse 212 a otvorená je v pondelok až piatok od 9.00 do 18.00 a cez víkend ju otvárajú o hodinu neskôr.

Krásne panie benátske zdobia Kunsthistorické múzeum

Výstava "Bellini, Giorgione, Tizian a renesancia benátskej maľby" vznikla v spolupráci s National Gallery of Art vo Washingtone, kde nadchla asi 150-tisíc návštevníkov. Od 18. októbra ponúka túto veľkolepú expozíciu rozdelenú do piatich sekcií podľa typu obrazov viedenské Kunsthistorické múzeum.

Benátska maľba zažila svoj najväčší rozmach v prvej tretine 16. storočia. V tomto období zažiarili diela z neskorého obdobia priekopníka renesančnej maľby Belliniho celé svoje dielo vytvoril vynaliezavý Giorgione a najväčší benátsky maliar storočia Tizian umelecky dozrel a začal svoju medzinárodnú kariéru. Popri nich pracovalo v prostredí plodného benátskeho umeleckého kvasenia aj množstvo ďalších - nie menej významných maliarov staršej i mladšej generácie ako Conegliano, Basaiti, Catena, Lotto, Piombo, Vecchio a iní. Všetci majstri sa poznali osobne ako učitelia a žiaci alebo priatelia, či rivali. Ich vzájomná interakcia a návštevy da Vinciho, Dürera či Michelangela v Benátkach významne ovplyvnili ďalší vývoj európskeho maliarstva. Benátska maľba posunula do novej umeleckej roviny tradičné motívy. Madony dostali aktívny živý rozmer a umelci ich zakomponovávali do krajiniek. K podobnému oživeniu a zosvetšteniu došlo aj na obrazoch so sakrálnymi príbehmi zo života Krista a svätých. Obrazy na antické motívy stvárnené na pozadí bukolickej krajiny reprezentujú na výstave Tizianove diela Concert Champetre a Venušina slávnosť, Belliniho Slávnosť bohov, Giorgioneho Troch filozofov a Tramontovu Alegóriu. Krajinka poslúžila ako skvelá kulisa aj pre ženské akty. Z početných zobrazení Venuše z tohto obdobia uvidíte na expozícii v sekcii aktov obraz od Palma Vecchia inšpirovaný modelom drážďanskej Venuše a ďalší jeho obraz s trinástimi obnaženými ženskými telami na pozadí romantickej krajiny. Giorgioneho Laura stála pri vzniku radu obrazov "bella donna veneziana", zobrazujúce ženy ako objekt erotických predstáv a dámy na nich sú ponímané ako poetické alegórie ženskosti. Idealizácia je zreteľná aj na mužských portrétoch. Na výstave sú zastúpené portréty zaľúbeného muža, básnika, bojovníka a elegantného dvorana.

Výstavu si môžete pozrieť v Kunsthistorickom múzeu na Maria-Theresien-Platz do 7. januára 2007. Otvorená je od utorka do soboty od 10.00 do 18.00, vo štvrtok do 21.00. Vstupné je 10, príp. 7,50 eura, žiaci 3,50 eura. Bližšie informácie získate na www.khm.at.

V Sále č. 5 je ukrytá Zem

Návštevníci Prírodovedného múzea uvidia v zatemnenom priestore Sály 5 asi dva metre veľký model zeme na pozadí hviezdnej oblohy. Model otáčajúcej sa Zeme vznášajúcej sa vo vesmíre vychádza zo satelitných fotografií NASA a skutočných meraní. Tento unikátny model Zeme vznikol po viac ako roku prípravných prác počítačových odborníkov. Zemeguľu zobrazuje v doteraz nevídanej podobe.

Zatiaľ čo európske pobrežia, osídlené centrá a priemyselné krajiny žiaria jasným osvetlením, riedko obývané či ľudoprázdne územia Afriky, Ázie a Južnej Ameriky zostávajú v noci tmavé. Na teplotnej animácii svetových morí sa dá jasne rozoznať Golfský prúd v Atlantickom oceáne a vidno aj jeho výkyvy v priebehu roka. Farebne zobrazené satelitné merania zobrazujú ozónovú dieru a jej zmeny v priebehu roka. Zaujímavé informácie o súvislostiach nájdu návštevníci na svetelnom paneli, ostatné tajomstvá o našej planéte sa možno dozvedieť na špeciálnych vstupoch s výkladom odborníkov.

GaiaSphere sa nachádza v priechode medzi Sálou č. 5 (meteority) a 6 (geológia) Prírodovedného múzea na Burgring 7, ktoré je otvorené denne okrem utorka od 9.00 do 18.00, v stredu do 21.00.