Čím väčšie, tým lepšie alebo ako za mesiac pribrať 13 kíl

Super Size Me • USA 2004 • Scenár a réžia: Morgan Spurlock • Kamera: Scott Ambrozy • Hudba: Steve Horowitz, Julie Bob Lombardi • Hrajú: Morgan Spurlock, Bridget Bennett, Daryl Isaacs, Lisa Ganjuh a ďalší • Premiéra v SR: 12. októbra

Američania sú najtučnejší národ na svete. Rok čo rok v krajine pribúda obéznych ľudí. Môže za to nezdravý životný štýl: zlá strava a nedostatok pohybu. Základné preklínadlo sa volá fast food. Ešte presnejšie McDonald's. Aspoň podľa Morgana Spurlocka, režiséra filmu Super Size Me.

Spurlock sa podujal na nevšedný experiment. Mesiac sa výlučne stravoval v sieti reštaurácií McDonald’s. Trikrát denne, a to každý deň. Navyše obmedzil fyzickú aktivitu. Keď sa niekam potreboval dostať, jednoducho sadol do auta.

V snahe dodať svojmu experimentu punc odbornosti, nechal pri pokuse asistovať lekárov, odborníkov na výživu a právnikov. Do experimentu vstupuje ako dokonale zdravý človek: krvný tlak, hladina cholesterolu, srdcová činnosť, fyzická kondícia sú v poriadku. Ku koncu experimentu sa všetko zmení. Následky stravovania v McDonald’s na Spurlockove zdravie prekvapili dokonca aj odborníkov.

Je pravda, že Spurlockov experiment je trocha pritiahnutý za vlasy a extrémny. Pravdepodobne len málo ľudí sa trikrát denne stravuje výlučne v „mekáči“ a navyše si dobrovoľne objednáva najväčšie porcie. Ale režisér chcel nakrútiť divácky atraktívny film a šokovať. Na tento film sa treba pozerať rovnako kriticky ako na McDonald’s. Pretože tak, ako ide o čo najviac konzumentov, ide aj o čo najvyššiu návštevnosť.

Spurlock poukazuje najmä na agresívnu a manipulatívnu reklamnú kampaň, ktorá sprevádza produkty: súčasťou priestorov reštaurácie sú často aj detské ihriská, k detským porciám sa rozdávajú hračky, organizujú sa pre deti lákavé narodeninové oslavy so šašom. McDonald’s totiž nie je len strava. Navyše, firma svoje reštaurácie celkom legálne umiestňuje v USA aj do nemocníc.

Spurlockov dokumentaristický prístup pripomína filmy Michaela Moora (Fahrenheit 9/11, Bow­ling for Columbine). Tiež sa sám angažuje vo veci, je centrálnou postavou celého dokumentu, ktorý naliehavo kladie nepríjemné otázky.

A vklad do filmu je naozaj vysoký. Hazarduje so svojím zdravím. Avšak na rozdiel od Moora, ktorý svoju pravdu prezentuje ako jedinú správnu, pristupuje Spurlock k téme o niečo menej agresívne a necháva priestor aj na iné názory.

S dokumentáciou samotného experimentu sa miešajú archívne zábery, ankety, v ktorých prezentuje názory priemerných, najmä nadmerných Američanov. Spurlock sa snaží osloviť kompetentných, v tomto prípade vysokých predstaviteľov reštauračnej siete. Neúspešne.

Snaží sa poukázať aj na širšie súvislosti: napríklad na tragikomickosť amerického stravovacieho systému. Školy sú financované firmami ponúkajúcimi nezdravú výživu. Napríklad ak škola umiestni automat s jej sladkými nápojmi, firma na oplátku sponzoruje školskú telocvičňu, v ktorej žiaci môžu paradoxne odbúravať kalórie.

Aj Spurlockov boj sa javí ako boj s veternými mlynmi. Ide totiž o veľký biznis a politiku. Lobisti firmy McDonald’s a iných potravinových reťazcov lobujú v najvyšších politických kruhoch, dokonca v Bielom dome.

Možno sa vďaka filmu obmedzila ponuka „super size menu“, tak ako sa píše v záverečných titulkoch filmu, no je to skôr symbolické gesto od fast food giganta a kozmetická úprava jedálnička, ktorá veľa nezmení.

Autor: Ildikó Pongó (Autorka je publicistka)