RÉŽIA: Dušan Trančík, NÁMET: Jiří Křižan, SCENÁR: Jiří Křižan, Dušan Trančík KAMERA: Alojz Hanúsek, HUDBA: Marián Varga, STRIH: Alfréd Benčič, ZVUK: Csaba Török, ARCHITEKT: Juraj Fábry, KOSTÝMY: Anna Cserhalmiová, VEDÚCI VÝROBY: Ivan Filus, EXTERIÉRY: Jasenie, Limbach, Osrblie, HRAJÚ: Maroš Kramár (Peter Hradil), György Cserhalmi (Joneš), Zlata Adamovská (Marta Vlachová), Wilhelm Perháč (Vantuch), Miloš Černoušek (Milan), Tomáš Žilinčík (Karol), Jan Sedal (Francek), Rudolf Hrušínský ml. (Edo), Ivana Chýlková (Edita), Ivan Palúch (Gryga) a. i. MINUTÁŽ 72 min PREMIÉRA apríl 1986
Príbeh mladého medika (Maroš Kramár), ktorý prichádza do horskej dediny po tom, ako bol potrestaný za nelegálny interrupčný zákrok. Film vypovedá o morálnom rozklade spoločnosti, kde sa rozkrádanie a kompromisy stali každodennou realitou. Tvorcom sa podarilo zájsť asi najďalej, ako to bolo v polovici osemdesiatych rokov pri danej kritike možné. Negatívny obraz umocňuje situovanie príbehu do prostredia slovenskej dediny, ktorá sa u nás tradične spája s pevnými zásadami a nepokrivenými hodnotami.
Režisér Dušan Trančík o filme Iná láska:
Ako si spomínate na nakrúcanie filmu Iná láska?
Bolo to dramatické nakrúcanie - zimné exteriéry, ťažký terén. Autorsky bol film plný vzdoru proti elitárstvu, prospechárstvu vtedajšej spoločnosti. Po obrazovej stránke bol koncipovaný stroho, dôsledne minimalisticky, čo zvýšilo jeho dramatickú dôraznosť. Okrem toho mal bonus - herca európskeho formátu - G. Cserhalmiho.
Kde ste nakrúcali a koľko to trvalo?
V rázovitej stredoslovenskej dedinke Osrblie, pár kilometrov za Breznom. Nakrúcanie trvalo tuším dva mesiace, efektívne asi 28 filmovacích dní, ale to už nenosím v hlave, ubehlo predsa tridsať rokov.
V čom vidíte najväčší prínos filmu Iná láska?
Pamätníci vedia, boli to roky tzv. perestrojky, ktorej politický dosah sa v praxi prejavoval veľmi pomaly. Veľa rečí a málo skutkov, stranícki pohlavári v Československu sa jej báli. Tak vyzeralo aj schvaľovanie filmu v kolibských ateliéroch. Film sa nestretol s pochopením, ale napokon sa hodil ako ideový štít pri plnení kultúrno-politických úloh perestrojky. Ak mám však hovoriť o prínose filmu, napadá mi jediný - aj po rokoch mám pocit, že odrážal aspoň tú základnú občiansku statočnosť tvorcov, ktorí sa na filme zišli.
Prečo ste zverili hlavnú úlohu medika Petra Hradila práve Marošovi Kramárovi?
Nezvyknem „zverovať" nikomu žiadnu rolu. Bývam nanajvýš úzkostlivý a opatrný na vyznenie každého gesta či mimiky, ale treba si uvedomiť, že v tom čase Maroš charakterovo zodpovedal postave - bol trochu hazardér, trochu bezbranný mladý človek.
Mal film od svojej premiéry v roku 1986 divácky úspech?
„Iná láska" sa premietala v Trutnove, na veľmi ambicióznom a mladom festivale, kde prekvapivo získala Cenu kritiky, čo nebola v tom čase maličkosť. Vážim si rovnako Zvláštnu cenu poroty zo San Rema, či jeho uvedenie v Bergame, treba však dodať: film splnil očakávania prv, než dorazil na festivaly. Zburcoval stojace vody kolibskej dramaturgie a vari by sme mu mohli s trochou zveličenia priznať, že bol predzvesťou vzdoru proti prežitej ideológii.
