Antonia Banderasa strčil do vrecka, Salvadora Dalího taktiež. Španielsky maliar Pablo Picasso sa stal na internete najvyhľadávanejšou po španielsky hovoriacou kultúrnou ikonou. Prekvapenie? Vôbec nie. Skúste nájsť vplyvnejšieho maliara 20. storočia! Otec kubizmu, maľoval aj žil s dravosťou. Včera uplynulo 125 rokov od jeho narodenia.
Pablo Ruiz y Picasso sa narodil v andalúzskom meste Malaga 25. októbra 1881. Južanský temperament patril k jeho tvorbe i životu. Maľoval zápasy býkov, ktoré s pasiou sledoval. Nanášal na plátna portréty žien, s ktorými bojoval.
Pri jeho retrospektívnych prehliadkach sa divák prechádza najskôr pri harlekýnoch v modrých farebných odtieňoch, potom v ružových, neskôr sa ocitne pri ostro lomených geometrických linkách. Prvé Picassovo obdobie bolo melancholicky modré, druhé, optimistickejšie je ružové.
Keď v rokoch 1906 - 1907 namaľoval Slečny z Avignonu, nevyvolal len otázky o jeho psychickom zdraví, ale predstavil svetu spolu s Georgesom Braqueom nový izmus - kubizmus. Ten ďalej rozvíja do analytického a syntentického kubizmu.
Picasso vytvoril tisícky malieb, rytín a stovky sôch. Prvú cestu do Paríža podnikol v roku 1900. Stretával sa tam s umeleckou parížskou scénou - s Apollinairom, Bretonom, Mattisom, Miróm, Gertrúdou Steinovou, ale aj s americkým spisovateľom Ernestom Hemingwayom. Je jasné, čo Picassa s Hemingwayom okrem záujmu o umenie spájalo - kruté býčie zápasy.
Medzi rokmi 1917 až 1924 spolupracoval s presláveným Ďagilevovým baletom. Na scénu priniesol surrealizmus aj kubizmus. Prácou na balete Defilé sa začína aj vzťah s ruskou baletkou Oľgou Chochlovovou. Picasso síce z ruštiny zvládol len základy, ale s Oľgou sa oženil.
V roku 1937 súhlasil, že namaľuje pre španielsky pavilón Svetového veľtrhu obraz, no námet nevedel nájsť. Španielsko sa zmietalo v občianskej vojne a na baskické mesto Guernica zhadzovali nemecké vzdušné sily bomby. Počet zabitých a zranených bol viac ako 1600. Keď si o tom Picasso prečítal v parížskych novinách, zatvoril za sebou dvere svojho štúdia. Obraz Guernica, "najsilnejší protivojenský výrok", bol na svete.
Irónia osudu je, že Picasso sa vyhýbal politike a politickým umením pohŕdal. Politickým prejavom bol vstup do komunistickej strany. Bol pacifistom, ktorý sa počas vojen nepridával na žiadnu stranu. Dnes Guernica (má 27 štvorcových metrov) inšpirovaná španielskou občianskou vojnou láka turistov Madridu navštíviť múzeum Reina Sofia. Tento obraz je najlepším dôkazom Picassových slov, že "...maľovanie nie je iba na dekoráciu izieb, je to nástroj boja, ofenzívny i defenzívny".
Maľovanie vždy vysvetľoval ako vnútornú potrebu, ktorá nemusí prinášať významy. Nechápal, ako rôzne dokážu kritici vysvetľovať jeho diela. "Vďaka kritikom sa maliari dozvedajú, čo chceli svojím dielom vyjadriť. A niektorí tomu dokonca uveria," povedal.
Film Jamesa Ivoryho Prežiť Picassa, ktorý uviedli pred 10 rokmi aj v slovenských kinách, vykreslil umelca ako egocentrického maniaka, ktorý detinsky tyranizuje svoje okolie. Predovšetkým svoje ženy a milenky. Mal dve manželky, štyri deti a množstvo mileniek.
"Bohyne" alebo "handry" - tak delil velikán ženy. Múzy prichádzali a odchádzali. Presnejšie, zostávali po jeho boku len dovtedy, kým nestretol niekoho novšieho, vzrušujúcejšieho. Aj v tomto bol nevyspytateľný. Životom ho sprevádzali Fernanda Oliverová, Eva Gouelová, spomínaná Oľga či Mária-Thérese Walterová, Dora Maarová, Francoise Gilotová, Jacqueline Roqueová a mnohé ďalšie. Raz ho zaujímala prirodzená krása, potom temperament, inokedy kypré tvary, a potom zasa všednosť.
Picasso zomrel v roku 1973. Mal 91 rokov. Jeho maľba Chlapec s fajkou, ktorá sa v roku 2004 vydražila za 104,1 milióna amerických dolárov, bola do tohto leta najdrahším obrazom na svete. Klimtova Adela ho posunula na druhé miesto.
