Keby... (If...) • V. Británia • 1968 • 112 min • Réžia: Lindsay Anderson • Námet: David Sherwin, John Howlett • Pôvodný scenár: Crusaders (Križiaci) • Scenár: David Sherwin, John Howlett • Kamera: Miroslav Ondříček • Hrajú: Malcolm McDowell, David Wood, Richard Warwick, Robert Swann a ďalší
Keby... je jedným z najrevolučnejších filmov tohtoročnej ponuky Projektu 100. Nielen preto, že bol do kín uvedený v revolučnom roku 1968, tematicky vypovedal aj o malých a veľkých revolúciách, ktoré sa v tom čase v Anglicku diali. Andersonova odvaha bola o rok neskôr ocenená na 22. ročníku filmového festivalu v Cannes, odkiaľ si snímka odniesla Veľkú cenu.
Samotný názov Andersonovho filmu je trocha sarkastický. Keby (If…) je totiž pôvodne aj názov básne Rudyarda Kiplinga, ktorú sa deti v anglických školách učia recitovať naspamäť. Je to báseň, ktorá velebí mužnosť a hrdinstvo. No to, čo sa deje v škole, v ktorej sa odohráva dej filmu Keby…, je všetko, len nie mužnosť.
V snímke nejde o bežnú školu, ale o elitnú internátnu inštitúciu, do ktorej majú vstup len ratolesti vyvolených a bohatých rodičov. Navonok táto škola s niekoľkostoročnou tradíciou reprezentuje poriadok, morálku a disciplínu, no iba málokto tuší, čo sa naozaj deje za jej múrmi. Vládnu tu pravidlá ako za stredoveku. Individualita a vlastný názor sú trestuhodné a celá škola je prísne hierarchizovaná. Mladší žiaci sa podrobujú diktatúre starších, ten kto sa snaží pravidlá obísť, je nekompromisne potrestaný.
Mick Travis a jeho kamaráti Johnny a Wallace túžia po slobode, chcú sa vymaniť z prísnych pravidiel. Vzbúria sa proti šikanovaniu, ktoré je súčasťou každodenného internátneho života, a zároveň sa vzbúria proti celému systému a britskej spoločnosti. Škola sa totiž vo filme javí ako metafora vtedajšej „zatuchnutej“ spoločnosti. Mick a jeho kamaráti vo voľných chvíľach revoltujú. Najprv len potajomky strieľajú na plagáty slávnych osobností, no čoskoro ich nevinné pubertálne hry naberú vážnejšie kontúry.
Chcú utiecť z väzenia, ktoré pre nich reprezentuje škola. Ukradnú motorku, na ktorej utečú do mesta. A za tento čin sú potrestaní. Neprimerane, pretože podľa kompetentných taký „závažný“ čin vrhá zlé svetlo na školu. Film vrcholí, keď mladí muži počas rozdávania vysvedčení zapália sálu a začnú strieľať do utekajúcich hostí. Revolúcia je v plnom prúde. Nielen vo filme, ale v tom čase i v uliciach veľkomiest.
Film nefunguje len ako metafora vtedajšej britskej spoločnosti, ale ukazuje sa tiež ako významná štúdia o šikane na školách v 60. rokoch. Anderson (pôvodným povolaním filmový kritik a jeden z iniciátorov hnutia Free cinema) o svojej snímke v tom čase povedal: „Nie je to dielo propagandistické. Nekáže, neukazuje skutočný prípad. Len opisuje situáciu a ukazuje, čo sa stane v prípade, keď isté sily na jednej strane sú postavené proti iným silám na druhej strane a vzájomne si tieto sily nerozumejú.“
Autor: Ildikó Pongó (Autorka je publicistka)
