Nic není na stálo. Zvyšok kapely oživil „Wanastovky“.
„Každý vravel o niečom inom a každý mal v podstate pravdu. Chcel som niečo na tejto kapele zmeniť, ale väčšina mi nedovolila môj názor pretlačiť. Zvyšní dvaja členovia chceli opak,“ vysvetľuje Koller, prečo po osemnástich rokoch opustil domovskú kapelu.
„Hudba je pre mňa otázkou slobody, musím mať možnosť veci ovplyvňovať. Keď vám niekto zoberie právo rozhodovať o svojej hudbe... neostalo mi nič iné, len povedať, že končím,“ dodáva spevák, bubeník a skladateľ, s ktorým sme sa stretli v jednej bratislavskej reštaurácií, aby rozprával o svojej novej sólovke.
Existencia Lucie bola v posledných rokoch na vážkach, preto veľa ľudí neprekvapilo, že Koller dal Robertovi Kodymovi a P.B.CH. zbohom a skúsil to na vlastnú päsť. Napriek tomu má jeho novinka s bývalou partiou niečo spoločné. Pesničky boli totiž pôvodne napísané pre Luciu. Na Kollerovom albume však znejú jemnejšie a majú modernejšie aranžmány - možno tak by znela dnes Lucie.
„Tento album je vlastne akýsi test, či sa dokážem postaviť na vlastné nohy. Keď som ho začal robiť, zistil som, že som na to úplne sám. Že ho nahrám vo vlastnom štúdiu a že si ho budem produkovať. Ale nakoniec som prišiel na to, že som tímový hráč, ktorý potrebuje komunikovať s ľuďmi okolo seba,“ vysvetľuje Koller.
Na dvanástich pesničkách nájdeme opäť slovenskú stopu. Na basgitaru mu hrá jeho dlhoročná pravá ruka „Marta“ Minárik a bicie Martin Valihora, podľa Kollera „frajer, s ktorým si raz zadžemoval a hneď vedel, že ho chce mať na svojej platni“. Naposledy sa Koller slovenskému publiku predstavil ako hosť na vypredaných koncertoch Miroslava Žbirku a so svojimi novými pesničkami by mal album pokrstiť v novembri v Bratislave.
Jeho sólový debut mu vyšiel už v roku 1992. Do diskografie tohto všestranného hudobníka, ktorý pôsobil aj v kapelách Jasná páka, Pusa alebo Žentour, treba prirátať aj minuloročný All-stars projekt Kollerband, zložený zo známych muzikantov českej a slovenskej scény.
