Na Rubikone sa okrem vás prvý raz tvorivo podieľali ďalší chlapci z kapely. Doteraz ste vždy mali na booklete spoločné foto. Teraz je tam vaša tvár. Mali ste pocit, že strácate pozíciu lídra, keď tvoria aj ostatní?
„Som šťastný prešťastný, že aj chalani s niečím prišli. Je náročné ťahať kapelu a celý tím s technikou a zvukármi. Za dva roky napísať dvanásť hitov, aby sa to ľuďom páčilo, nie je žart. Okrem toho nakrúcam filmy, urobím zopár predstavení v divadle a obídem stovku koncertov. Sám som ich nabádal, aby aj oni začali skladať.“
Prečo idete na turné s kapelou Peha a nemáte ani jeden koncert na Slovensku?
„To by asi musela zariadiť Peha. My sme si ich pozvali na české turné ako hostí. Ich momentálnu popularitu na Slovensku nepoznám.“
Veď je to vaša predkapela, dôležitejšie je, či je populárny Kryštof, nie?
„U nás áno. V Čechách sme hviezdy my a môžeme Pehe pomôcť. Neviem, ako by to bolo na Slovensku. Organizovať tu turné s tým, že Peha je náš predskokan, sa nám nezdalo vhodné. To by si musela asi Peha zorganizovať turné a pozvať nás ako hostí. My sme si zohnali peniaze na české turné.“
To je zvláštne, keďže ste album Rubikon nahrávali v Bratislave, nemyslíte?
„My by sme tu koncertovali veľmi radi. Závisí to od toho, aká je naša hranosť v rádiách a či by to ľudí zaujímalo.“
Singel Rubikon som dnes počula trikrát.
„Áno, áno, dobre. Pozeral som sa na hranosť v slovenskej IFPI a sme na 25. mieste. To je pekné. České turné je dôležité, lebo sme ho naplánovali vo veľkých halách a chceme byť jednou z top kapiel. Vypredali sme už kluby, malé športové haly. Teraz ideme do veľkých hál, s kapacitou päť– až desaťtisíc ľudí. A potom prídeme možno k vám.“
Nemáte strach z takého publika?
„Počas Mikrokosmos tour sme už mali štyritisíc ľudí v Ostrave. Teraz dúfame, že to bude ešte lepšie.“
Ale to je vaša domáca pôda, v Ostrave kapela vznikla.
„Aj teraz to podľa predpredajov vyzerá veľmi dobre. Prvý koncert turné, ktorý sme odohrali v Plzni, bol vypredaný. Ľudia mali pocit, že sa nedívali na šou českej kapely, ale na zahraničné hviezdy. S takou prepracovanou pódiovou technikou v Česku hocikto nevystupuje.“
Naozaj si to myslíte? V Česku už predsa vystupovali najväčšie svetové hviezdy.
„To boli reakcie novinárov a fanúšikov po koncerte.“
Slovenskí interpreti nahrávajú s obľubou v Londýne a v New Yorku, vy ste si vybrali Bratislavu. Prečo?
„Našiel som tu dvoch výborných chlapíkov, ktorí so mnou tú platňu produkovali. Dôležité je, kto s vami pracuje, nie kde to nahrávate. Jednu pesničku som nahrával na mojom statku v Krkonošiach. Na albume to nepoznáte. Ak niekto chodí nahrávať do zahraničia, je to skôr imidžová záležitosť alebo splnenie sna.“
Čiže aj váš prípad?
„Tak to zase nie. Doma sa veľmi čudovali, prečo ideme na Slovensko. Je to o ľuďoch, s ktorými sme boli spokojní. Myslím, že si našu spoluprácu ešte niekedy zopakujeme.“
V piesni Rubikon spievate o „důvodě k odpovědi, proč jít ke spovědi“. Komu sa spovedáte?
„Tomu tam hore.“
Ste veriaci?
„Som. Nie som svätec, ale mám bázeň a rešpekt. Jednoznačne som hriešnik, ale snažím sa zo všetkých síl žiť tak, aby som sa za seba nemusel hanbiť. A aby som tomu hore nerobil hanbu. Nerobím veľa vecí, ktoré by frontman rockovej kapely a človek z titulných stránok bulváru na prvý pohľad robiť mal. Mimo pódia som rodinný a uzavretý typ. Mám rád pokoj, ticho a samotu.“
