Žiačka sa v Rusku učí hrať na thereminvoxe pod vedením učiteľky Anastázie Lopatinovej (v pozadí). FOTO - ČTK
V malej miestnosti prepchatej rôznymi elektronickými zariadeniami na vyludzovanie hudby skúša pätica mladých ľudí prehrať stupnicu na podivnom nástroji s dvoma anténami - thereminvoxe. Približovaním a odďaľovaním pravej ruky od zvislej tyče menia výšky tónu, ľavou zase regulujú hlasitosť. Všetko sa deje bez priameho kontaktu s nástrojom. Kúzlo s elektromagnetickými vlnami a zvukmi vymyslel takmer pred storočím ruský fyzik a violončelista Lev Termen, po emigrácii do USA známy pod menom Leon Theremin.
"Na thereminvoxe môže hrať ktokoľvek, ani nemusí mať hudobný sluch. Hrá sa bez nôt, väčšinou len po pamäti, hudobný sluch výhodou je, ale hru zvládajú i ľudia bez neho," vysvetľovala nováčikom v kurze hry na netradičný hudobný nástroj mladá učiteľka Anastázia Lopatinová. Sama študuje na moskovskom konzervatóriu skladbu a hru na piáne.
K bezdotykovému themerinvoxu sa dostala pred troma rokmi, v súčasnosti už vystupuje pred publikom.
Na nezvyčajný nástroj hrajú aj herci pražského Dejvického divadla, ktoré v týchto dňoch hosťuje v Moskve. V hre Petra Zelenku Teremin používajú dva thereminvoxy, Ivan Trojan v úlohe ruského vynálezcu sa na nich naučil obstojne hrať. Lopatinová, ktorá inscenáciu tiež videla, Trojana pochválila. "Vraj sa učil necelé dva mesiace, za taký krátky čas to zvládol výborne," povedala po nedeľnej premiére Teremina v Moskovskom umeleckom divadle A. P. Čechova. Hra opisuje životné osudy vynálezcu vrátane jeho spolupráce s komunistickou tajnou službou.
Hudobný nástroj zažíva obrodu
"V Moskve poznám asi päť ľudí, ozajstných profesionálov, ktorí hru na thereminvoxe naozaj ovládajú," povedal Andrej Smirnov, šéf Termen-centra, kde sa možno hre na thereminvoxe naučiť. Odhadnúť, koľko ľudí prichádza na pravidelné stredajšie kurzy, si netrúfol. Výučba na thereminvoxe rovnako ako na syntetizátore ANS či akustické kurzy sú totiž v centre bezplatné.
"Na thereminvoxe sa regulárne učí asi 50 ľudí ročne. Jeden až dvaja z nich naozaj na nástroj hrajú, ovládajú ho," odhadol Smirnov.
Základom hudobného nástroja je hlavná anténa a dva generátory. Hráč priblížením ruky k anténe usmerňuje elektrické pole a spôsobuje zmeny v osciláciách. Výsledkom je počuteľný tón. Druhá anténa, ktorá nie je úplne nevyhnutná, ovláda hlasitosť.
Hra na thereminvoxe nepatrí v súčasnosti medzi "akademické" disciplíny, neučí sa na konzervatóriu. "Pritom naučiť sa hre na tom nástroji je omnoho zložitejšie než napríklad hrať na husle," uviedol Smirnov. Práve husliam sa zvuk thereminvoxu najviac podobá.
Thereminvox v múzeu
Termen-centrum sa nachádza na najvyššom poschodí jedného z krídiel moskovského konzervatória. Od 30. rokov minulého storočia bolo v rovnakých priestoroch legendárne akustické laboratórium, kde zostavoval svoje elektronické hudobné nástroje, bezpečnostné zariadenie a odpočúvania aj samotný Lev Termen. V čase, keď neexistovali počítače a elektronická hudba, tu vytvoril experimentálne skladby hrané na dovtedy nemysliteľné nástroje.
Hudobné inštrumenty sa v štúdiu dochovali dodnes, centrum sa tak stalo malým múzeom prvých sovietskych elektroakustických nástrojov.
Okrem thereminvoxu, na ktorom hral samotný Termen, si tu záujemcovia môžu zahrať aj na Termenovo harmónium alebo povestný syntetizátor ANS, ktorý ozvučil rané filmy sovietskeho režiséra Andreja Tarkovského. Ide o najväčší syntetizátor na svete. "Kedysi existovali len dva podobné - prvý bol drevený a nedochoval sa, druhý, postavený v továrni, možno vidieť a počuť u nás," pochválil sa Smirnov.
Autor: Martina Vašíčková, čtk
