S LACOM KERATOM O DIVADLE, ALE AJ O TOM, AKO MU ANGLIČTINA POMÁHA PRI PÍSANÍ V SLOVENČINE

Dobrý nápad sa nesmie unaviť

Na našej divadelnej a literárnej scéne sa už roky pohybuje niek­dajší herec divadla Stoka LACO KERATA. Hrá a režíruje divadlo, píše poviedky a hry, jeho hlas sa objavuje v rozhlasovom éteri či v dabingu. Pred niekoľkými rokmi založil vlastné divadelné zdr

Laco Kerata sa narodil (1961), vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Od roku 1991 do roku 2002 bol hercom a spoluautorom projektov divadla Stoka, neskôr si založil vlastné divadelné združenie MED. Je autorom knihy poézie Prišiel som, videl som,(Zdroj: CTIBOR BACHRATÝ)

uženie MED, ktoré má za sebou celý rad autorských inscenácií. Ďalší diel Literárnych soireé, ktorých dejiskom je klub Trezor v bratislavskom divadle Astorka, bude zajtra venovaný práve jemu.

Tvoríte na viacerých fron­toch. Čo robíte najradšej?

„Najradšej divadlo. Akurát, že z toho by som asi nevyžil. Ale raz to bude.“

Kedysi ste hrali v divadle Stoka, dnes máte vlastný súbor. Ako ste ho dali dokopy?

„Niektorých ľudí som poznal už predtým a vyhovovali mi. Chodil som sa inšpirovať na rôzne predstavenia. Raz som sa dostal aj na pohybové skúšky študentov herectva a bábkoherectva. Tam ma zaujala jedna dievčina, ktorá tancovala - dobre, ale nie správne. Bola taká zvláštna. Dnes je výraznou osobnosťou súboru, ktorá pritiahla do divadla ďalších zaujímavých ľudí. Na nátlak kolegov aj ja čoraz viac a viac hrám.“

Ako zbierate nápady?

„Je to také zvláštne vlnenie podvedomia. Funguje úplne iracionálne. Niekedy príde konkrétna situácia, alebo niečo začujem, vidím, nejaký slovný zvrat alebo pohľad na fotografiu. Keď idem písať, tak si predtým niečo prečítam, alebo si pozriem knihu s výtvarnými dielami, a tak. To ma dostane do akéhosi iného stavu, v ktorom sa mi dobre vymýšľa a píše.“

Kedy viete, že to, čo vytvoríte, je dobré?

„Keď ma naplní dobrý pocit. Od toho pocitu závisí aj dĺžka práce, prípadne selekcia alebo úprava materiálu. Napríklad divadelnú hru Chrobáci v škatuli, čo ju hrali aj v pražskom divadle, som napísal na jedno sedenie. Bez rozmýšľania. Keď nad niečím príliš dlho špekulujem, tak to nedopadne dobre. Akoby sa to vo mne unavilo.“

Ako ste sa dostali k divadlu?

„Náhodou, ešte ako žiak základnej školy. Raz prišiel za mnou brat herečky Oľgy Belešovej, že je tu také divadlo Ludus, a oni pôjdu do Francúzska. No keď sme do divadla prišli, zistili sme, že žiadne Francúzsko sa nekoná, len idú hrať belgickú hru. Kamarát tam ostal tri mesiace a ja sedem rokov.“

A potom ste sa prihlásili na herectvo.

„Dvakrát ma, našťastie, nevzali, a po štyroch rokoch ďalšieho skúšania som sa dostal na réžiu. A to som sa na všetko už naozaj mohol dívať z nadhľadu.“

Hráte sa s jazykmi. Čím vás priťahujú?

„Slovo spĺňa veľa z toho, čím sa môžem vyjadrovať. Môžem vytvoriť temporytmus, vysloviť myšlienku, stvoriť obraz, melódiu. A za to, že sa mi podarí niečo dobre vyjadriť po slovensky, určite môže aj angličtina. Keď napríklad dlhšie používam angličtinu, tak mám pocit, že sa potom lepšie a kvetnatejšie vyjadrujem po slovensky.“

Čím to je?

„Používaním angličtiny sa asi lepšie rozcvičí moje centrum reči. A slovenčina, keď je chvíľu utlmená, sa potom zase chce viac predierať k životu.“

Vraj ste žili istý čas v Pakistane. Inšpirujete sa aj tamojšou rečou?

„Je to možné. Dlho som okolo seba počúval jazyk Urdu, ktorému som vôbec nerozumel, ale mal zaujímavý zvuk, melódiu.“

Čo ste tam robili?

„To bolo ešte na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Mal som vtedy desať rokov, otec úplne nečakane išiel do Pakistanu ako chemický expert. Vtedy sa verilo, že ak sa tretiemu svetu dá technológia a poznatky, vyrovnajú sa ostatným.“

Ako si spomínate na tie časy?

„Keď sme odchádzali, stará mama horekovala, že ma už nikdy neuvidí. Boli to čudné roky, už po okupácii Československa, ale situácia bola stále nejasná, takže v Islamabade som mohol chodiť do americkej školy. Otec chcel, aby som sa naučil sto slovíčok za deň, no ja som zvládol maximálne tri. Ale keď sa ma potom na Vianoce po anglicky opýtal, čo som robil celý deň v škole, rozprával som mu asi päť minút plynulou angličtinou. Ani neviem, ako som sa to naučil.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 292
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 185
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 239
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 184
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 957
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 224
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 028
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 595
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 854
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 571

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop