gitara a fujara spolu so symfonickým telesom.
„Skladba má päť častí. V prvej, strednej a záverečnej hrá orchester s elektrickou gitarou, druhá je pre sólo fujaru a štvrtá iba pre gitaru,“ popisuje Andrej Šeban svoju skladbu s názvom Opus č. 1, ktorá odznie po prvýkrát dnes o 19.00 h, v žilinskom Dome umenia Fatra.
Okrem hrania na dva nástroje sa chystá aj spievať: „Moje party sú improvizované na základe niekoľkých pripravených tém, v duchu princípu ľudového hudobníctva. Ľudoví muzikanti sa často pohrávajú s nejakým motívom, vracajú sa k nemu a vždy zahrajú trochu inak. Podľa toho aký je deň, ako sa cíti.“
Ponuka na napísanie skladby prišla od vedenia Štátneho komorného orchestra Žilina, na základe úspešného uvedenia Suity pre malého Dávida. Tá vlani zaznela na festivale Bratislavské hudobné slávnosti a potom aj v Žiline. Jej autor Vladimír Godár si ako jedného z dvojice sólistov vybral práve Andreja Šebana. Vtedy dirigoval Peter Breiner, ktorý naštudoval aj túto skladbu.
Dnešný večer však bude patriť najmä Šebanovi, ktorý sa po prvýkrát predstavuje v úplne novej polohe. Hoci väčšina ľudí ho má zafixovaného ako vyhľadávaného inštrumentalistu, počas vyše dvadsaťročnej prítomnosti na scéne sám napísal množstvo najrôznejšej hudby. Zatiaľ nikdy však pre orchester, čo vysvetľuje názov Opus č. 1.
Skladateľské vzdelanie získal neformálne – súkromným štúdiom u Borisa Turzu a na Hudobnej vede, ktorú absolvoval diplomovkou na tému Seriálna technika v slovenskej hudbe 60. rokov. Ponúka sa otázka, či sa jeho skúsenosti prejavia v debute pre orchester:
„Bude tam všeličo, aleatorika i citácia ľudovej piesne. Kým ja improvizujem, orchester hrá predpísané noty. Skladba vznikla tak, že som si urobil skicu na počítači, s ktorou mi pomohol môj zvukár Miloš Brunclík. Ja som to nahral a on sa postaral o partitúru.“
Klasickí hudobníci sa na svojich kolegov z iných žánrov dívajú často zvrchu, za čo však môže aj fakt, že stretnutia rôznych svetov na pódiu nedopadli vždy najlepšie. Kúzlo prestalo fungovať. Jednými z mála tých, ktorým sa to podarilo, sú napríklad Frank Zappa alebo Peter Breiner. S Andrejom Šebanom sme hovorili krátko po prvej skúške so Žilinčanmi.
„Nebol žiaden vážnejší problém. Oni sú zvyknutí na všeličo, všetko, čo som napísal, pochopili. Ja to beriem tak, že iniciatíva vyšla od nich, netlačil som sa do toho, akože Môžete mi tuto, skladbičku zahrať? Prvá reakcia bola príjemná, na konci skúšky mi zatlieskali.“
Po dnešnej premiére jeho Opus č. 1 zaznie v Žiline ešte v zajtra, v repríze. Aká je šanca, že bude uvedený aj inde?
„Zatiaľ o tom neviem, ale najradšej by som bol, keby sa stal bežnou súčasťou repertoáru všetkých svetových orchestrov!“ rozosmeje sa Šeban. Menej úsmevné už je, že šancu počuť jeho skladbu neponúkne rozhlas, ani televízia (hoci v jej prípade ignorancia podobných projektov vlastne už ani neprekvapuje). Otázkou tak zostáva, čo nám vlastne chcú obe verejnoprávne inštitúcie v rámci posledných týždňov Roka slovenskej hudby ešte ponúknuť.
Autor: OLIVER REHÁK
