Známe filmy sa nenávratne strácajú pre zlé skladovanie

BRATISLAVA 29. novembra (SITA/AP) - Filmová klasika Vtedy na Západe (1968) talianskeho režiséra Sergia Leoneho podobne ako množstvo ďalších veľdiel talianskej kinematografie, ktoré celé desaťročia odpočívali v skladoch, vekom podstatne stratila na kvalite. Bežnými znakmi takýchto zle uskladnených filmov sú škrabance, vyblednuté farby a červenkasté odtiene. No už na jeseň budúceho roka sa známemu filmu, s Henrym Fondom a Claudiu Cardinale v hlavných úlohách, dostane novej slávy, keď ho na druhý ročník rímskeho filmového festivalu kompletne zrenovujú. Práve Vtedy na Západe bude prvým filmom, ktorý sa organizátori nového festivalu v spolupráci s americkým režisérom Martinom Scorsesem rozhodli počas rozsiahleho reštauračného programu zachrániť. Organizátori ešte vždy určujú rozsah reštaurátorských prác a filmy, ktoré ich budú potrebovať, no podľa riaditeľa festivalu Maria Sestiho je situácia alarmujúca. "Je istý bod, z ktorého už niet pre poškodený film návratu," povedal Sesti. Vďaka zlému skladovaniu svet prišiel o 80 percent nemých filmov a zhruba 40 percent farebných filmov nakrútených v 60-rokoch. "Nespočetné množstvo talianskych filmov by si zaslúžilo rekonštrukciu. Keby bol Leonardo da Vinci filmár, zrejme by sme sa o jeho existencii nikdy v živote nedozvedeli." dodal. Experti prijali program s otvorenou náručou tvrdiac, že na záchranu svetového filmového dedičstva sa doposiaľ veľa neurobilo. "So zlomenými srdcami sa denne prizeráme zániku filmov, ktoré by sa dali už iba ťažko zachrániť," povedal riaditeľ turínskeho Národného filmového múzea Alberto Barbera. "Je to akoby celé kusy umeleckej histórie, ktorú obdivujem, boli odsúdené na zánik." Okrem prírodných hrozieb akými sú záplavy či požiare, sa filmy často znehodnocujú aj pred exspiračnou dobou, pretože miestnosti, v ktorých sa skladujú, majú privysokú alebo naopak primalú vlhkosť. "So správnou teplotou, 60 percentnou vlhkosťou vzduchu a každoročnou prehliadkou film vydrží naveky," povedal Giuseppe Rotunno, hlavný reštaurátor, ktorý spolupracoval aj na záchrane filmov režiséra Luchina Viscontiho Vášeň (1954) a Gepard (1963). Reštaurácia jedného filmu trvá celé mesiace a stojí zhruba 2,8 milióna korún. Táto cena môže byť ale samozrejme aj podstatne vyššia. Jedna z najdrahších reštaurátorských prác prebehla na filme Lawrence z Arábie (1962), ktorého záchrana trvala dva a pol roka a stála v prepočte 16,8 milióna korún. "Je to zúfalý boj, keď vidíme, v akých hrozných podmienkach sa niektoré vzácne filmy skladujú. Minuli sme obrovské peniaze na veľké hviezdy, no menej na kinematografiu, ktorá postupne mizne. Filmy sú kultúrne dedičstvo a to parí všetkým, rovnako ako známe maľby," dodal Sesti.