Už sa stalo tradíciou, že spevácky zbor Lúčnica uvedie koncom novembra premiérový program. Rovnako to bolo aj v nedeľu 26. novembra, v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave a včera v Piešťanoch. Zaslúžil sa o to nielen spevácky zbor, ale aj niekoľkí hostia.
Premiérový program mal dve časti. V prvej polovici sa predstavil projekt Lúčnica v novom rytme. Ten nadväzuje na cyklus Slovenský rok v piesni, keď zbor každoročne prinášal spracovania slovenských ľudových piesní. Na úvod zazneli diela dlhoročného skladateľa Lúčnice Z. Mikulu, ktorý sa, mimochodom, tiež v novembri dožil životného jubilea - 90 rokov.
Po štyroch Mikulových skladbách, zachovávajúcich tradície predchádzajúcich lúčničiarskych generácií, nasledovali tri premiéry súčasných kompozítorov: Vidmedova spevovieva na text jedného z kodifikátorov spisovnej slovenčiny Sama Bohdana Hroboňa od Mareka Piačeka; Uspávanka pre Titániu na text W. Shakespeara od Petra Zagara a Peter Breiner napísal skladbu Happy Birthday, Kurt, v ktorej sólistku sprevádzali basgitarista Juraj Griglák a huslista Stano Palúch. Všetky diela reflektujú aktuálne trendy v kontexte slovenskej hudobnej tradície a charakterizuje ich výrazná rytmická pulzácia spolu s úzkym prepojením melodiky s použitým textom.
Ako hudobno-tanečné intermezzo zaradila dramaturgia skupinu Flameco trio, to navodilo atmosféru druhej polovice programu, ktorá sa niesla v znamení melódií Latinskej Ameriky.
Po prvýkrát u nás zaznelo sedem zborových kompozícií juhoamerických autorov. Boli to skladby veselé, ľúbostné i uspávankové, s temperamentnou hudbou a rytmami. O tie sa postaral najmä skvelý venezuelský perkusionista F. Miranda, ktorý sa so zborom po prvýkrát kontaktoval na festivale v Argentíne pred štrnástimi rokmi.
Druhá časť večera bola zároveň experimentom, 31 speváčok a 18 spevákov Lúčnice pod vedením dynamickej a šarmantnej dirigentky E. Matušovej, ktorá úspešne kráča v šľapajach známych predchodcov Dr. Klimu, prof. Hradila a ďalších, opäť ukázalo pestrú interpretačnú škálu. Výkon zboru neznižujú ani drobné nedostatky (prekrytie hlasov klavírom, slabšia pohybová kultúra najmä u mužov, výslovnosť v španielsky spievaných skladbách.)
Nová koncepcia vyvolala u mnohých otázniky o správnosti nastúpenej cesty Lúčnice. Treba si však uvedomiť, že globalizácia preniká i do hudby. Ak chce zbor i naďalej držať krok s ostatným svetom, musí sa prispôsobiť. To znamená nielen šíriť slovenskú ľudovú pieseň, ale aj obmieňať repertoár.
Autor: RUDOLF DEMOVIČ (Autor je hudobný publicista)
