góg Martin Ciel charakterizuje viac ako dvadsať vybraných filmov slovami „inovácia a originalita“.
Konkrétne? Taiwanská kinematografia je na Slovensku zjav ojedinelý, no to ešte neznamená, že posledné roky neohuruje svet. Na jej vrchole kraľuje Tsai Ming-liang, od ktorého sa tu premieta film Tvrdohlavé mraky. Zobrazuje príbeh romance medzi dievčaťom a predavačom hodiniek. No, predavačom... venuje sa aj pornoherectvu.
Okrem Tvrdohlavých mrakov je v sekcii Svetový čas aj jeho najnovší film Nechcem spať sám. A znova má hlavné slovo túžba, túžba po mladíkovom tele. Nahota na plátne, hľadanie hraníc medzi erotikou a pornografiou nie je nič nové, len tento rok sa po zoznámení s filmami zo sekcie Proti prúdu zdá, že hlavným problémom 21. storočia je práve sexualita.
Aj dve slovenské snímky Kurva a Pornoromantik v tejto sekcii sa jej naplno venujú. Dokument Pornoromantik sleduje študenta matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorý nechce byť „smradľavým“ programátorom, ale nakrúcať porno. Lenže keď vypočítava, čím všetkým musí dobrý pornoherec disponovať, sám si uvedomuje, že na to zjavne nie je predurčený. I keď sa ten príbeh zdá vtipne milý, jeho druhá polovica je smutná a končí sa zúfalo tragicky.
„Nebolo mojím zámerom vybrať filmy, ktoré by sa venovali erotike. Minulý rok hovorila väčšina filmov v tejto sekcii o nemožnosti komunikácie a osamelosti. Tento rok to vyzerá, ako keby sa nezávislí režiséri a experimentátori zaoberali sexom. Najlepšie filmy, ktoré som za uplynulý rok videl, sa naozaj zaoberajú problematikou vzťahov alebo nevzťahov v súvislosti s erotikou.“
Vlani sa diváci na festivale sťažovali, že videli príliš veľa depresívnych filmov. „Bolo to tak. Zafungoval 11. september a strata istôt sa silno prejavila vo filme. Teraz je viac erotiky, čo je možno dôsledok silného trendu singles. Aj filmy, ktoré nehovoria o sexe, to robia preto, lebo hlavný predstaviteľ nemá možnosť milovania, lásky, ako napríklad vo filme Pes Bombón,“ vysvetľuje Martin Ciel. Aj Kaurismäkiho Svetlá v súmraku rozprávajú príbeh osamelého nočného strážnika v Helsinkách.
Z amerických nezávislých mien sa do sekcie Proti prúdu podarilo priniesť tituly, o ktorých sa tiahnu echá z veľkých svetových filmových festivalov. Osamelý Jim Steva Buscemiho, Bublina Stevena Soderbergha, Slon a Posledné dni Gusa Van Santa. K ním sa pridáva ešte dokumentárny film Lecha Kowalského Na východ od raja.
„Samozrejme, je mi ľúto, že filmy sa premietajú aj okolo obeda a možno ich niektorí neuvidia, aj keby chceli. No omnoho viac mi je ľúto, že sa tie filmy nedostanú do slovenskej distribúcie,“ tvrdí Martin Ciel.
Niečo však do nej predsa len príde aj zo sekcie Proti prúdu. Soderberghova Bublina, kde sa minimálny dej medzi troma osamelými ľuďmi odohráva v továrni na výrobu bábik, a meditatívny film Luk z dielne juhokórejského Kim Ki-duka. Odohráva sa na starej lodi, ktorá sa hojdá na mori a okrem starca je na nej aj čarovné dievča, ktoré mlčí, usmieva sa a predpovedá budúcnosť.
Mimochodom, francúzsko-gruzínsky čiernobiely film 13 Tzameti, „pocta štýlu film-noir“ o zvláštnostiach ruskej rulety si cez víkend odniesol z Európskych filmových cien za rok 2006 cenu Objav roka. Na festivale sa bude premietať na Mikuláša o 13.00 h.
