Mestské divadlo Actores Rožňava • Táňa Masníková: Mefisto, Faust, či Wagner? • Výprava: Roland Neupauer • Hudba: Arpád Farkaš • Choreografia: Peter Szőlős • Réžia: Táňa Masníková o Hrajú: Peter Szőlős, Róbert Kobezda, Peter Čižmár a.h., Monika Hanzlíková a.h., Ronald Zakhar a Mária Brozmanová a.h. • Premiéra 26. 11.
Mefisto, Faust, či Wagner? - pýta sa najnovšou inscenáciou Mestského divadla Actores jeho režisérka a autorka Táňa Masníková. Goetheho Faust jej slúži iba ako predloha pre vlastnú travestiu. Na pozadí príbehu večného hľadača a pochybovača Doktora Fausta a diabolského našepkávača Mefista uvažuje o tom, v akom stave je dnes poznanie človeka o sebe samom, aké sú odpovede na filozofické otázky bytia, aký je zmysel života a zodpovednosť zaň.
Autorke sa dnešný svet asi javí v dosť ponurých farbách. Na Faustovo hľadanie nazerá cez optiku irónie. Voči jeho pochybám stavia pragmatického doktora Wagnera, diabla Mefista prezentuje ako sofistikovanú moc nad všetkým, naivne čistú Margarétu zamieňa ambicióznou herečkou Ester, ktorá je schopná skoro všetkého.
Kabaretom inšpirovaná hudba Arpáda Farkaša, i bizarná scéna a divadelne štylizované kostýmy Rolanda Neupauera majú ambíciu drsnosť autorkinho ironického nadhľadu podčiarknuť.
Filozoficky zložitý text kladie veľmi veľké nároky na jeho zdivadelnenie. Režisérka sa vyhýba možnému kúzleniu s výtvarnou či hudobnou zložkou. Ako základný prostriedok inscenácie používa herca. Členovia Divadla Actores majú s moderným nepsychologickým herectvom nemalé skúsenosti, veď značnú časť repertoáru divadla tvorí „nepravidelná dramaturgia“ - autorské texty.
No zdá sa, že tentoraz je predloha pre nich nadmieru zložitým kúskom. Masníková totiž pristúpila k svojmu textu príliš pietne. Nedokázala urobiť zásadnejšiu selekciu motívov - akoby všetko, čo je napísané, bolo pre inscenáciu nevyhnutné. A tak ju zaťažila presilou slova na úkor dramatickej výstavby a vyhranenosti. V nej sa zákonite strácajú nielen výnimočné črty hrdinov i situácií, ale aj odkazy k dnešnej realite. Očakávanú razanciu ironickej hyperboly oslabil postupne upadajúci temporytmus.
Aj tak sa však Peter Szőlős (Faust), Róbert Kobezda (Mefisto), Peter Čižmár (Wagner), Monika Hanzlíková (Herečka), Ronald Zakhar (Žiak) a Mária Brozmanová (Starosť) prezentovali viacerými vydarenými scénami, čím ambicióznemu projektu predsa len dodali hlbší zmysel.
Autor: OLEG DLOUHÝ (Autor je teatrológ)