New York 8. decembra (TASR) - "Do čerta, naozaj som to skúsil!" Tento nápis bude vytesaný na náhrobnom kameni jednej z posledných žijúcich legiend Hollywoodu Kirka Douglasa, ktorý oslávi 9. decembra okrúhle 90. narodeniny.
Oslavy sa uskutočnia v kruhu asi 100 pozvaných hostí. "Samozrejme tam bude celá moja rodina a priatelia zo šoubiznisu, ekonomickej sféry a politiky, napríklad Hillary Clintonová. A ešte torta s 90 sviečkami. Tie sfúknem sám a naraz," povedal tento týždeň Douglas.
Kirk Douglas sa narodil ako Issur Danielovič Demsky v roku 1916 v priemyselnom meste Amsterdam v štáte New York v rodine židovsko-bieloruského vysťahovalca. Detstvo prežil v chudobných štvrtiach New Yorku, kde si musel sám zháňať peniaze na živobytie i štúdium. Ako nádejný boxer mohol vďaka štipendiu navštevovať prestížnu St. Lawrence University, kde sa venoval štúdiu chémie a anglickej literatúry.
Popri pomocných prácach ako domovník sa pokúšal o prvé kroky na divadelných javiskách. Po získaní štipendia americkej Akadémie dramatických umení sa presunul na Broadway, kde jeho herecký rozlet prerušila druhá svetová vojna. V roku 1941 narukoval do služieb vojnového námorníctva a v roku 1943 sa oženil. Jeho prvorodený syn Michael prišiel na svet v roku 1944. Po skončení vojny sa opäť vrátil do divadla a druhýkrát sa oženil. Manželstvo s Annou Buydensovou trvá od roku 1954 dodnes.
Na striebornom plátne sa Douglas objavil prvýkrát v dráme Strange Love of Martha Ivers (1946) po boku Barbary Stanwyckovej. V prohibičnej dráme I Walk Alone (1948) si premiérovom zahral s Burtom Lancasterom. Obaja herci pôsobili tak zohrato, že do polovice 80. rokov stáli spolu pred kamerou ešte sedemkrát.
Za úlohu brutálneho boxera vo filme Champion (1949) bol Douglas prvýkrát nominovaný na Oscara. Ďalšie dve nominácie dostal za role v snímkach režiséra Vincenta Minelliho - Mesti ilúzií (1952) a Smäd po živote (1956). Prestížne ocenenie americkej filmovej akadémie získal až v roku 1996, avšak za celoživotné dielo.
V roku 1955 si Douglas založil vlastnú produkčnú firmu, ktorú nazval po matke Bryna. K jeho najlepším filmom z tohto obdobia patrí napríklad Cesty slávy (1957), Vikingovia (1958) a Posledný vlak z Gun Hillu (1959).
Prelomovým v umeleckom živote Kirka Douglasa bol rok 1960 s filmom Spartakus. Dodnes nevytvoril žiadnu postavu, s ktorou bol tak identifikovaný ako s vodcom vzbúrených otrokov v starovekom Ríme.
Na svojich filmoch spolupracoval Douglas s najslávnejšími režisérmi Hollywoodu, ako boli Billy Wilder, Howard Hawks, Vincente Minnelli, J. L. Mankiewicz a mnoho ďalších. Posledný krát sa objavil pred kamerou v roku 2004 vo filme Illusion. Prežil zrážku lietadla a vrtuľníka v roku 1991 (dvaja ľudia vtedy zahynuli, on jediný prežil) a záchvat mŕtvice v roku 1996. Svoj život opísal v autobiografii Handrárov syn.
Je držiteľom čestného Zlatého medveďa z festivalu v Berlíne, dvojnásobným nositeľom ceny Zlatý glóbus a mnohých cien z filmových festivalov celého sveta. V ankete Amerického filmového inštitútu sa muž, ktorý počas svojho života hral v 88 filmoch, päť produkoval a dva režíroval, v 25-člennom zozname Top star umiestnil na 17. mieste.
