S LÍDROM ZNÁMEJ ČESKEJ SKUPINY MŇÁGA A ŽĎORP PETROM FIALOM O ÚSPECHU AJ BEZ BULVÁRNYCH MÉDIÍ, NOVOM ALBUME I HUDOBNOM FANÚŠIKOVSTVE

Lepšie je byť chudobným, ale slobodným

Z nejhoršího jsem uvnitř. Tak znie jedno zo známych hesiel frontmana známej českej skupiny Mňága a Žďorp, ktoré už neplatí.

Petr Fiala (1964) je frontmanom známej českej skupiny Mňága a Žďorp. Kapela z Valmezu, čiže Valašského Meziříčí, vznikla v roku 1988 a vydala doposiaľ 14 radových albumov. Samotný Fiala (na snímke stojaci v strede) prispel do diskografie ešte dvoma sólový(Zdroj: EMI)

Z nejhoršího jsem uvnitř. Tak znie jedno zo známych hesiel frontmana známej českej skupiny Mňága a Žďorp, ktoré už neplatí. Opak je pravdou - PETR FIALA, jeden z najuznávanejších českých textárov a vyhlásený pesimista, je totiž z najhoršieho vonku. Na svete je nový album Duty, ale free, podľa kritík asi najlepší album tejto kapely z Valašského Meziříčí (prezývanom Valmez) za posledné roky. V rámci turné sa Mňága zastavila aj v Bratislave a koncertovala na minifestivale Žákovic Open v Starej tržnici. Tento rozhovor vznikol niekoľko hodín pred vystúpením.

Minule ste sa posťažovali, že na festivaloch na vás chodia davy, ale na plagátoch ste napísaní oveľa menším písmom ako hviezdy. Prečo?

„Ja som sa ani tak nesťažoval, skôr mi to prišlo smiešne. Chcel som upozorniť na fakt, že nás organizátori berú ako klasiku, inventár festivalov a pritom máme väčší úspech ako hviezdy, ktoré letia a na ktoré sú zvedavé hlavne barbíny. Je to vlastne daň za to, že keď sa rozhodnete byť normálni, tak ste pre bulvár absolútne nezaujímaví. Ale koho by zaujímalo, že čítate knižky, že?“

Dá sa s tým niečo urobiť?

„Vôbec. Naopak, som rád, že nie sme prevarení. Teší ma, že si nás ľudia našli, a že sa stále objavujú hudobníci, ktorých nehrajú v rádiu, ale pritom robia geniálnu hudbu. Zoberte si Karla Plíhala. O ňom nie je vôbec počuť, ale má vypredané koncerty. Nikoho nemusí masírovať s tým, v akých trenkách chodí. Však je to úplne nedôstojné pre dospelých ľudí (smiech)!“

Je to divné, akoby existovali dva paralelné svety – jeden mediálny a jeden reálny.

„Mne to vyhovuje. Stačí mi napísať pesničku, zahrať ju na koncerte a vidieť, že z nej majú ľudia radosť. Kedysi sme hrali vo veľkých halách, ale bol to poriadny opruz. Zarobili sme síce veľa peňazí, egá sa nám krásne nafúkli, ale na druhej strane sme nechceli skončiť ako veľké české kapely, ktoré nemôžu veľa koncertovať. Urobia turné, a potom musia zas istý čas čakať, aby fanúšikovia boli nadržaní. My sme chceli hrať oveľa častejšie, preto sme sa vybrali cestou trmácania sa po kluboch. Je to príjemné, pretože to je normálny život.“

Vy ste vlastne moment imaginárnej slávy Mňágy a Žďorp zachytili vo filme Happyend, kde ste sa vpasovali do úlohy neskúsených hudobníkov, ktorí spadnú do pazúrov šoubiznisu.

„Tam sme naznačili, ako to s nami mohlo dopadnúť. Bol to vlastne vykradnutý film Rock'n'Roll Swindle od slávnej punkovejskupiny Sex Pistols.“

Happyend bol dokonalou paródiou, ktorej však veľa ľudí uverilo.

„No uverilo. Aj sme sa trochu vydesili. A malo to ešte jednu šialenú rovinu. Niektoré z tých najviac neuveriteľných príbehov sa v reálnom živote začali napĺňať. Spomínate si na scénu s jablkami? (Pozn. autora: Vo filme je scéna, kde sú členovia skupiny oblečení v kostýmoch v tvare ovocia, pretože ich sponzorovala potravinárska spoločnosť.) Na jej základe sme dostali ponuku na reklamu. Bolo to fakt komické.“

Mňága je stálicou českej scény, ktorá v deviatej dekáde vydala každý rok nový album. Čím to je, že ste ako skladateľ taký tvorivý?

„Asi tým, že som bol workoholik, ktorý neviedol normálny rodinný život. Cez deň som sa staral o deti, ale keď nastal večer, tak som letel do skúšobne, kde som trávil sedem dní v týždni a vymýšľal rôzne vtákoviny, z ktorých sme žili sedem–osem rokov. Potom sa to však zbrzdilo, pretože sa v kapele začali príliš často meniť hudobníci. Teraz je to ok, už máme plán na ďalšie tri roky.“

To znamená, že už uvažujete o novom albume? Však posledná nahrávka Dutý ale free vyšla len pred niekoľkými týždňami.

„To ešte nie. Nový album plánujeme až o dva roky. Teraz sa snažím skladať postupne. Napíšem pieseň, a potom sa k nej vraciam, vyhadzujem vatu, okresávam ju a pridávam nápady. Nie sme totiž parta skvelých hudobníkov, ktorí dokážu vymyslieť a nahrať album z fleku v štúdiu.“

Dutý, ale free. To je parafráza Duty Free, nie?

„Znamená to hlúpy, ale slobodný. Ale zároveň aj chudobný, ale slobodný!“

Kritici si všimli, že je neskutočne pozitívny. Pritom vy ste boli donedávna skeptikom číslo 1 v Česku, ktorý na každý album Mňágy dopísal heslo - Neprepadnite žiadnej nádeji! Kde sa vzala tá zmena?

„Pred dvomi rokmi som stretol svoju terajšiu ženu Zuzanu. Pochopil som, že na svete môže byť nádherne, keď stretneš človeka, o ktorom vieš, že prejde s tebou životom. Je to niečo, ako keď človek žije roky v stane, a potom z neho vylezie. Už sa mu odrazu nechce spievať o tom, že žiť v stane je na hovno. Radšej spieva o tom, aké je nad stanom krásne nebo.“

Takže už nežijete v eurodomčeku, ako spievate v jednej z nových pesničiek?

„Svoj eurodomček som postavil v minulom živote. Jediné, čo som si z neho zobral, boli deti a knižky. Dnes mám iný pohľad na svet. Ďalšie pesničky budú určite pozitívne, ale zároveň aj dosť rýpavé. Určite sa do nich premietne, že som dlhé roky žil ako blbec, neúprimný sám k sebe. To, čo teraz ,sklízím’ je dosť husté. Z minulosti sa mi vracia veľa vecí. Musím uznať, že keď si ľudia o mne mysleli, že som bol kretén, tak mali pravdu. Žil som dvojaký život a myslel som si, že mi to prejde. Som rád, že mi to neprešlo. Inak by sme tu spolu nesedeli a ja by som bol možno už mŕtvy.“

Ako to myslíte?

„Fajčil som neuveriteľné množstvá trávy. Okrem toho mi v roku 1997 zomrel otec a ja som zanevrel na svet. Nestaral som sa o seba ani o druhých. Keď som ochorel, bolo mi to jedno, radšej som sa zhulil. Bolo to hrozné, Zuzanu som stretol o päť minút dvanásť. Až teraz si môžem povedať - som spokojný.“

Až teraz sa mi vybavuje jedna vaša výborná pieseň Spaste svoje duše. Bol to váš výkrik z tmy?

„Spaste svoje duše je skutočne výkrik, rovnako ako väčšina mojich pesničiek z tých čias. Slovo duša sa pomaly stáva v našom rýchlom svete nadbytočným a často aj smiešnym, ale je to oveľa dôležitejšie slovo ako peniaze, úspech, zisk. Viete?!“

A vidíte, predsa je tu potrava pre bulvár. Viem si predstaviť titulok v Blesku – Spevák Mňágy a Žďorp sa zhulil do bezvedomia. Vedeli by ste si predstaviť niečo podobné?

„Neviem, či v čase, keď si Tereza Pergnerová tlačí heroín striekačkou do žily a Richard Müller vyťahuje svoje malé ,péro’ na koncerte, by to niekoho zaujímalo.“

Časopis Rock and Pop označil váš debut Made In Valmez za album desaťročia. Aký je to pocit?

„Bolo to správne rozhodnutie (smiech)! Zažil som drobnú satisfakciu oproti veľkým skupinám, ktoré túžili po takomto ocenení. Beriem to zároveň ako ocenenie všetkých kapiel, ktoré sa vynorili po revolúcii s novým popom - jednoduchými pesničkami s textami, ktoré nie sú blbé, ale sú o niečom. My sme boli a sme amatérska kapela, ktorá je v protiklade k vymakaným hudobníkom. To bola tá zmena, ktorú priniesli deväťdesiate roky. Keď sme sa stali známejší, v každom rozhovore som hovoril: Písať pieseň je ľahké - zoberte si gitaru, naučte sa štyri akordy, to je všetko. Nie je to žiadna veda. Novinári však hovorili, že to nie je pravda. Ale je to pravda! Akurát, že dnes už to nehovorím, pretože to nechce nikto počuť.“

Spolu s Michalom Kaščákom moderujete česko-slovenský program Ladí neladí, kde predstavuje rôzne kapely z oboch štátov za účasti hudobných novinárov. Ako moderátor, na ktorej strane stojíte, na strane kritikov alebo hudobníkov?

„Na strane zvedavcov. Som hudobný fanúšik, ktorý má rád hudbu a pátra po tom, ako vzniká, prečo ju ľudia robia a čo za tým všetkým je. Osviežuje ma to. Počujem nové kapely, ktoré to robia úplne inak než ja, spoznám, kto je pozér a kto nie. Snažíme sa to robiť čo najúprimnejšie, aby ľudia nehovorili kecy z promokampaní, ale skutočné príbehy - o tom, ako šiel chlapec po ulici, stretol dievča a povedal jej, poď k nám spievať. To sú veci, ktoré dokážu mladého človeka pred televíziou nakopnúť.“

A čo vás nakoplo na začiatku?

„Najviac ma nakopla punková a alternatívna scéna zo začiatku osemdesiatych rokov, ktorá dala jasne najavo, že názor je viac ako hudobné umenie.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 282
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 171
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 233
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 192
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 954
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 232
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 029
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 599
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 852
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 569

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop