• Námet: Peter Mayle • Scenár: Marc Klein • Produkcia a réžia: Ridley Scott • Kamera: Philippe Le Sourd j´Strih: Dody Dornová • Hudba: Marc Streitenfeld • Hrajú: Russell Crowe, Alber Finney, Marion Cotillardová, Abbie Cornishová, Didier Bourdon, Tom Hollander, Freddie Highmore, Isabelle Candelierová
Azda najvplyvnejší britský režisér Ridley Scott nakrútil vo vlastnej produkcii zdanlivo neoriginálny, nenáročný a celkom určite schematický príbeh o cynickom londýnskom podnikateľovi, ktorý podľahne čaru provensálskych viníc. Núti nás pýtať sa: čo má Dobrý ročník spoločné so Súpermi, Votrelcom, Blade Runnerom, Thelmou a Lousie či 1492: Dobytie raja?
Určite oveľa viac ako s novšou, vyložene komerčnou Scottovou tvorbou (Gladiátor, Hannibal, Kráľovstvo nebeské). Komediálny žáner si s úspechom vyskúšal roku 2003 filmom Podvodníci. Zaujímavé je, že si námet román Petra Mayleho tentoraz nevyberal, ale práve naopak. Oslovil spisovateľa so svojím vlastným námetom, aby napísal román, ktorý by napokon dostal filmovú podobu.
Postava arogantného obchodníka s obligáciami Maxa Skinnera je nepochybne v mnohom autobiografická. Malý Max trávieval prázdniny u výstredného strýca na gazdovstve uprostred viníc. Keď dospel, stal sa neľútostným obchodníkom. Neváha v mene biznisu balansovať na hrane zákona. Neprekáža mu, že ním opovrhujú, ba vyžíva sa v tom. Z každodennej rutiny ho vytrhne až správa, že strýko Henry zomrel bez testamentu.
Max voľky-nevoľky musí opustiť biznis a odcestovať usporiadať dedičstvo. Takmer okamžite podľahne spomienkam, čaru Provensálska - vŕškov pokrytých vinicami i svojráznych domorodcov. Najmä zanovitej, no krásnej krčmárke Fanny. Veľkomyseľne odpustí i pokus miestnych vinárov fígľom ho pripraviť o vinice. Keď sa k pozostalosti prihlási Henryho nemanželská dcéra z Ameriky, o ktorej nikto nevedel, vyjde jej v ústrety. No svojrázne: pomocou podvodu.
Od začiatku vieme, ako to celé dopadne. Nič nás neprekvapí, všetko sa vyvíja správnym smerom, každý aspoň v Provensálsku je sympatický. Život je pekný. Ak sa populárni filmári rozhodnú nakrúcať vo vlastnej produkcii, pre naplnenie svojich ambícií, výsledkom zvyčajne býva experiment, extravagancia, úlet. Dielo, ktorému rozumie len málo zasvätených divákov. Scott urobil pravý opak. Po príbehoch, plných násilia, konfliktov, zbraní, krvi, utrpenia prišiel s romantickou komédiou, v ktorej je dej vlastne nepodstatný, vedľajší. Dôležité sú postavy, charaktery, herecké výkony, obraz, krajina. Atmosféra. Pocit. Radosť z rozprávania. V jej mene nechal hercov aj improvizovať.
Šesťdesiatdeväťročný režisér si na zúročenie štyridsaťročnej kariéry nevybral silnú story, atraktívne prostredie a nových, nevídaných hrdinov. Práve naopak. Zodvihol z prachu obyčajný okruhliak a vybrúsil ho do podoby drahokamu. Masové publikum však Dobrý ročník odmietlo rovnako ako odmieta nezávislé úlety iných slávnych režisérov. Tentoraz sa k divákom pridala aj americká kritika.
Lenže, taký už býva osud dobrého vína: býva veľmi drahé a ťažko sa zháňa. Čas a chuť zdržiavať sa správnym skladovaním, dekantáciou, degustáciou má dnes už málokto.