Anthony Hopkins. FOTO - REUTERS
Ako zobraziť románového hrdinu s vlastnosťami, ktoré sú navzájom takmer nezlučiteľné? Coleman Silk je ctihodný americký profesor klasickej filológie, ktorý sa celý život vydával za žida. V skutočnosti je to černoch s bielou pleťou, ktorého tesne pred penziou na jednej univerzite takmer lynčujú za to, že nechtiac urazil práve dvoch čiernych študentov. Potom má pomer s tridsaťštyriročnou upratovačkou - píše sa rok 1998, keď je americký prezident pred celým svetom na pranieri za orálny sex s praktikantkou. Ľudská škvrna, príbeh nakrútený podľa románu Philipa Rotha, s ANTHONYM HOPKINSOM v hlavnej úlohe má práve premiéry po Európe. V slovenských kinách sa bude premietať na jar.
V sedemnástich má človek ešte sny. Chceli ste byť hviezdou?
„No dobre, dnes som dokonca ešte ďalej, než som si vysníval. Ale je pravda, že som naozaj chcel byť úspešný herec, bol to môj sen."
Prečo ste tomu tak pevne verili?
„Myslím, že zo zúfalstva. V žiadnom prípade som nechcel celý život stáť v prítmí divadelnej scény. A chcel som ujsť zo školského prostredia. Bol som zlý žiak."
Čo by ste povedali, keby vám vtedy niekto predpovedal, že sa stanete hviezdou, keď budete mať 53 rokov?
„Zamladi som bol úspešný v britskej televízii a v divadle. Po päťdesiatke potom prišlo Mlčanie jahniat. Začal sa mi celkom iný život, objavoval som celkom nové ja."
A dnes?
„Teraz som zasa v novej fáze: mal som práve šestnásť mesiacov dobrovoľnú pauzu. Oženil som sa, zomrela mi matka, také veci vám zmenia život."
Mnoho ľudí ste prekvapili tým, že ste sa znovu oženili. Kedysi ste povedali, že vám také niečo už ani nenapadne.
„Áno, ale stretol som Stellu a zmenil som názor. Život jednoducho nie je nemenný."
Ani muž, ktorého hráte vo filme Ľudská škvrna, nepočíta s tým, že ešte niekedy stretne nejakú ženu. Aj preto ste sa rozhodli pre tento film?
„Nie, jednoducho to bol veľmi dobrý scenár."
Hráte tu univerzitného profesora, ktorý vo svojom prostredí celý život tajil, že je vlastne černoch. Nakoniec ho vyhodia, pre podozrenie z rasizmu. Je to čosi ako osud, spravodlivý trest?
„Mohol by to byť osud, nie? V duchu Freuda: Charakter je osud, osud je charakter. Pretože osud určuje charakter a charakter určuje osud. Preto musí človek čeliť svojim temným stránkam. Podvedomie urobí profesorovi škrt cez rozpočet."
Ku koncu, keď už váš profesor stratí svoj status, je po prvý raz slobodný. Ale zaplatil za to vysokú cenu, nie?
„Spomínam si na jednu situáciu z roku 1973, keď som bol ešte v londýnskom Royal Court Theatre. Vtedy ešte platilo, že režisér má vždy pravdu. Ale náš režisér bol zlý sen, zloduch. Bol skvelý, ale zloduch. Reval na mňa a zaobchádzal so mnou ako s poslednou handrou. Jedného dňa som mu povedal „dosť" a odišiel som. Také niečo nemôžeš urobiť, povedal mi môj agent. Ale môžem, povedal som. Naraz som bol bez angažmán a slobodný. A viete, čo? Keby som vtedy nedal výpoveď, nebol by som dnes v Hollywoode. Práve vtedy zavolala môjmu agentovi jedna americká castingová agentúra.
Máte narodeniny na Silvestra. Nedeprimuje vás tento deň?
„Nie, len mám vždy šok, že zas prešiel rok. Ale neobzerám sa späť. Človek je tým, čím je. Ja som sa v živote niekoľkokrát nanovo našiel, vyzliekol z kože, ak chcete. Nemám pevný náboženský svetonázor. Veci, ktoré sa dejú, zanechávajú - keď sa na to dívame spätne - určitú svoju vzorku. Nič nie je náhoda, všetko je predznamenané."
