Baz Luhrmann na svojho prvého Oscara zatiaľ ešte len čaká. FOTO - ČTK
Téma Alexandra Veľkého ešte nikdy neprežívala taký boom ako dnes. Film BAZA LUHRMANNA - režiséra výpravného muzikálu Moulin Rouge - má prísť do kín roku 2005. No už o rok skôr sa objaví Alexander Veľký amerického klasika Olivera Stona v hlavnej úlohe s Colinom Farrellom.
„A pritom na začiatku nás bolo ešte viac," hovorí Baz Luhrmann v on-line debate s európskymi novinármi. Alexandrovský projekt mali Martin Scorsese, George Lucas, Mel Gibson a Steven Spielberg. K tomu Oliver Stone a aj Dino de Laurentiis. No a on.
„Už som mal dojem, že je to priveľká tlačenica, a takmer som sa stiahol, ale potom sa Martin Scorsese rozhodol pre Aviatora. Nakoniec sme zostali len Oliver a ja."
Prečo práve Alexander Veľký?
Naozaj je Alexander taká fascinujúca postava?
„Alexander bol človek, hnaný veľkým pátosom, ktorý ho vysával ako špongiu. Hockoľko krajín dobyl, hockoľko ľudí ho milovalo, hockoľko vecí sa mu podarilo, nikdy nemal dosť. Ani na vrchole najväčšieho triumfu nebol spokojný. Až kým sa triumf nezmenil na tragédiu."
Nie sú pátos a dobyvačné vojny práve dnes znovu aktuálnou témou?
„Pátos je hlboko ľudská vlastnosť. Dnes, keď sa trochu obzrieme po svete, tiež vidíme zopár ľudí, jednoznačne hnaných pátosom. Tento vnútorný pohon im dáva veľkú príťažlivosť a presvedčivosť. Pri podrobnejšej analýze spravidla vidieť, že takýto druh pátosu pramení z traumatických zážitkov z detstva. Bývajú to neobyčajne citliví ľudia."
Ako mohol napokon Alexander takmer nesmierne preceniť svoje možnosti?
„Alexander Veľký je klasický príklad všetkých znakov takéhoto pátosu: malý chlapec, nesmierne talentovaný, jeho otec bol vojenský génius, ale drsný človek. Matka je tajomná, bojovala s jeho otcom o chlapca. Naťahovali sa oňho. Pritom sa mu dostane absolútne prvotriedne vzdelanie: vychováva ho sám Aristoteles. Práve v momente, keď sa chce Alexander s otcom zmieriť, otca zavraždia. Alexander sa chopí meča a prisahá, že ríšu svojho otca ubráni. Vytiahne do boja proti Perzskej ríši a porazí nepriateľskú presilu. Keby sa príbeh skončil tu, bola by to pekná látka ako z Gladiátora."
Prečo nie je?
„Lebo príbeh pokračoval. Pretože Alexander zisťuje, že údajne barbarskí Peržania sú mimoriadne kultivovaný národ. V Alexandrovi dozrieva vízia: Západ a Východ budú žiť pod jednou strechou. Každý človek bude v pokoji vyznávať svoje náboženstvo."
Nebol to nezmysel?
„To, čo by pre Grékov bol číry nezmysel, sa pre Alexandra stalo poslaním. Šiel až na koniec sveta, za svojou vlastnou utópiou. Jeho najsilnejšia zbraň: obrovská presvedčivosť, s ktorou si pripútal svojich mužov. A tragický koniec. Práve tento oblúk je na Alexandrovi taký fascinujúci."
Alexandrovi teda nešlo len o púhe dobýjanie, ale o víziu zjednoteného sveta?
„Na tú otázku už niekoľko rokov hľadám odpoveď. Nezabudnite, prosím, na jedno: čo ako pozorne som tú látku študoval, nie je to žiadna definitívna verzia Alexandra, ale len môj výklad niektorých jeho životných situácií."
A to?
„Opojenie úspechu ho odcudzilo jeho vnútornému ja. Hnal sa v ústrety veľkolepej vízii. Alexander vyrástol v rodine, kde sa dalo rozhodnúť len medzi dvoma možnosťami, tak chcel vytvoriť svet, v ktorom by to nebolo treba."
Váš film sa má dostať do kín roku 2005. Už ste nakrúcali v Maroku a Austrálii. Ako ste ďaleko s hercami?
„Isté je, že Leonardo DiCaprio bude Alexander a Nicole Kidman jeho matka. Pri ostatných úlohách som trochu bezradný. Musím nájsť deväťročného Leonarda, lebo vo filme je veľmi dôležité Alexandrovo detstvo. Musí mať talent a k tomu slušne jazdiť na koni, a musí vyzerať ako malý Leonardo. Až keď ho nájdem, oznámim mená ostatných hercov."
Prečo ste chceli práve Leonarda DiCapria ako Alexandra?
„To bola moja prvá voľba. Nakrúcal som s ním už Rómea a Júliu. Má mimoriadny talent a má aj auru, ktorú Alexander potrebuje. Musí byť jasné: áno, za týmto devätnásťročným mladým kráľom šlo púšťou päťdesiattisíc mužov premôcť sedemnásobnú presilu Peržanov."
Čím si vysvetľujete, že sa v posledných rokoch filmový priemysel takto zamiloval do staroveku?
„Také veci vždy prichádzajú vo vlnách."
Akých vlnách?
„Ešte nedávno mi plno ľudí hovorilo, že som šibnutý, keď prichádzam so stredovekou látkou a s muzikálom. Tvrdili mi, že to nikdy nebude fungovať, ale všetko môže fungovať, len pre to musíte nájsť správny jazyk. Kedysi bol dominantnou formou zábavného priemyslu muzikál. Vtedy by sa všetci vysmiali režisérovi, ktorý by chcel nakrútiť sci-fi. Dnes žijeme v čase, keď ľudia reflektujú dejiny, ale aj to sa iste časom zmení. Aj keď príbehy a hodnoty, o ktoré v nich ide, zostávajú stále v podstate tie isté. Teraz existujú technické možnosti, ako znovu zrekonštruovať gigantické bitky."
Čím si vysvetľujete taký obrovský záujem o tú istú tému?
„Náš svet sa tak radikálne mení, že ľudia hľadajú odpovede, poučenie. To je to, čo sa zvykne hľadať v minulosti. Starovek pripomína dnešné obdobie."
V čom?
„Aj v tom, že bitky, ktoré viedol Alexander, sa odohrávali presne tam, kde sa viedla iracká vojna. V minulosti sa zrkadlia naše dnešné problémy. Ľudia, schopní presvedčiť masy, hnaní vnútorným konfliktom, túžba po jednotnej ríši, to vám iste bude povedomé. Napokon, Alexander vynašiel PR. Dával po svete stavať svoje sochy a medzi ľudom šíril legendy o sebe. Aj to znie aktuálne, nie?"
Autor: EDWIN GRASSMEIERDORTE LANGWALD
