BRATISLAVA 20. decembra (SITA) - Americká herečka Jane Seymour Fondová sa narodila 21. decembra 1937 v New Yorku. V detstve ju všetci prezývali Lady Jane, no neskôr jej vďaka politickým aktivitám prischla prezývka Hanoi Jane (Hanojská Jane). Stredné meno, ktoré používala iba ojedinele, zdedila po matke Frances Seymour Brokaw. To, že bola dcérou herca Henryho Fondu poznačilo nielen jej detstvo, ale aj celý život. Jej brat Peter Fonda je uznávaný americký herec, režisér a producent. Má dve sestry Pam a Amy.
Pravdu o smrti svojej matky sa dozvedela až po niekoľkých mesiacoch od tragickej udalosti. Otec jej ale aj vtedy povedal len toľko, že matka zomrela na následky srdcového infarktu. V skutočnosti spáchala samovraždu. V škole, ktorú navštevovala, sa o tom nesmelo diskutovať a rovnako nemala istý čas k dispozícii ani noviny. Napokon sa to dozvedela náhodne listovaním v jednom z časopisov, ktorý sa jej dostal do rúk počas hodiny umenia.
Po skončení strednej školy odišla do Paríža, kde študovala dejiny umenia. Po návrate do Spojených štátov amerických pracovala ako fotomodelka pre magazín Vogue. V roku 1958 sa pustila do štúdia herectva u Leeho Strasberga v newyorskom Actors Studio. Debutovala v komédii Tall Story. V roku 1962 už stála pred bránami Hollywoodu a slávnej Broadway. Spočiatku dostávala iba menšie úlohy, v ktorých vynikal hlavne jej zovňajšok. Prvý skutočný úspech sa dostavil v roku 1968, keď účinkovala vo francúzskom dobrodružnom sci-fi filme Barbarella. Úlohu jej vtedy ponúkol vtedajší manžel režisér Roger Vadim. Za Vadima sa vydala v roku 1965 a ich manželstvo trvalo do roku 1973. Jane a Roger majú spolu dcéru Vanessu.
V novembri 1970 ju polícia zatkla a obvinila z prechovávania veľkého množstva neznámych liekov. Pri zatýkaní zaútočila na policajta a dokopala ho. Neskôr sa ukázalo, že išlo iba o vitamíny.
Za film Klute (1971) získala Oscara v kategórii Najlepšia herečka v hlavnej úlohe. Sošku Oscara získala aj za film Návrat domov z roku 1978. Jej hereckú kariéru zdobí päť nominácií na Oscara za filmy Kone sa tiež strieľajú (1969), Júlia (1977), Na zlatom jazere (1981) či Ráno po vražde (1986). Predposledný z nich bol zároveň jediným filmom, ktorý natočila so svojím otcom.
Aj keď na filmovom plátne žiarila, v súkromnom živote sa jej príliš nedarilo. Na začiatku 70. rokov sa začala politicky angažovať proti vietnamskej vojne. V spoločnosti sa začalo debatovať nielen o jej talente či pôvabe, ale predovšetkým o jej postoji voči vojne. Jej veľkým zástancom bol aj jej ďalší manžel Tom Hayden. Pár sa zosobášil v roku 1973, no ich manželstvo sa v roku 1990 rozpadlo. Herečka mu porodila syna Troya Garityho. Rozvodom sa skončilo aj jej tretie a zatiaľ posledné manželstvo. Za Teda Turnera sa vydala v roku 1991 a vzťah trval desať rokov. Po ich rozchode sa špekulovalo, že Turnera opustila, pretože sústavne kritizoval kresťanskú vieru. O Jane sa pritom všeobecne vie, že je na svoju vieru a náboženstvo až prehnane citlivá.
Po rokoch sa otvorene priznala, že od trinástich až do svojich 37 rokov trpela bulímiou. V čase, keď si na seba zarábala ako modelka, boli jej každodenným chlebom cigarety, káva a jahodové jogurty.
V roku 1982 zastúpila svojho otca pri preberaní najvyššieho hereckého ocenenia - Oscara, za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Dvojica sa tak stala vôbec prvým párom v zostave otec a dcéra, ktorý získal Oscarov. Jane sa to dokonca podarilo o niekoľko rokov skôr ako Henrymu.
Jej hviezda naposledy zažiarila v roku 2005 vo filme Diabolská svokra.
SPRACOVANÉ PODĽA: imdb.com, csfd.cz, wikipedia.org.
