nu „mluvila“.
Na úlohu zakríknutého a milo naivného dievčaťa si Nastenka, teda dnes 58–ročná Natalija Sedychová po štyridsiatich rokoch zaspomínala v českom Radiožurnále. Vraj túto úlohu vôbec nehrala, lebo taká bola aj v skutočnosti.
Mrázik ju uviedol do filmového sveta. Predtým študovala balet a venovala sa krasokorčuľovaniu. „Bolo to ako v rozprávke, videla som sa na plátne. Všetko bolo také neobyčajné.“
Zrejme málokto by si ju dokázal spojiť s ďalšími siedmim filmami, v ktorých hrala, a už vôbec nie s divadlom, v ktorom tancovala, ale ona tvrdí, že na Mrázika príliš nemyslí.
O úlohu Nastenky sa podľa nej uchádzalo mnoho mladých žien. „Prvýkrát v živote som mala umeleckú úlohu, bolo to strašné. Ale zakázala som si hanbiť sa. Nakoniec som si kameru zamilovala a už nikdy som sa pred ňou nebála,“ priznáva. Krátko po Mrázikovi hereckú kariéru zavesila na klinec a ďalších 20 rokov sa venovala baletu vo Veľkom divadle v Moskve.
Z vtedajšieho filmárskeho kolektívu vraj mladučkej herečke najviac pomáhal režisér Alexander Rou. Nezabudne na Ivana - herca Eduarda Izotova, do ktorého sa pri nakrúcaní zamilovala. „Bola to detská láska, bol krásny ako rozprávka. Veľmi ľahko som sa zamilovala. On to však nevedel.“ S Ivanom si Natália Sedychová vraj dala svoj prvý bozk.
Dnes žijú už len ona a Marfa – 63-ročná Inna Čurikovová. Práve tá vtedy chcela pomôcť kolegyni v kariére. „Vzala ma k svojej učiteľke do divadelného učilišťa, ktorá sa ma pýtala, či chcem byť dramatickou herečkou. Ja som chcela tancovať a hrať vo filme.“ Jej problémom už pri nakrúcaní Mrázika bol slabý hlas, a preto ju zosilňovali cez mikrofón.
Mrázik sa začal nakrúcať v Moskve v roku 1964 a v tej dobe už nebol sneh. Filmovalo sa preto za polárnym kruhom. „Mrzla som, ale vydržala som. Mali sme tam teplý autobus a kávu.“ Obľúbená scéna, keď Nastenka sedí pod vysokým stromom a Mrázik sa jej pýta, či jej je teplo, sa vraj nakrúcal veľmi dlho, lebo kameraman potreboval dobré svetlo.
Nechápe, prečo je film u nás taký obľúbený.
Autor: jak
