PREŠOV 4. januára (SITA) – Život a dielo zabudnutých divadelníkov Vladimíra Libovického a Jurija Šeregija, zakladateľov profesionálneho divadelníctva na východnom Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine, pripomenú 13. januára v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča organizátori slávnostnej akadémie venovanej ich 100. výročiu narodenia. Akademik Mikuláš Mušinka na dnešnej tlačovej besede uviedol, „že niet väčších divadelníckych osobností, s menami ktorých je späté divadlo na východe Slovenska a Ukrajine“.
Na spomienkovej akadémii predstavia ich dielo v časti nazvanej Rovesníci. Baletný majster a choreograf tanečnej zložky Poddukelský umelecký ľudový súbor pri Divadle Alexandra Duchnoviča Miroslav Morochovič predvedie ukážku z repertoáru baletného majstra Libovického. Jednoaktovkou Hladný pripomenie ukrajinská herečka žijúca na Slovensku Lina Hvaťová dramatickú tvorbu Jurija Šeregija. Súčasťou spomienkového programu bude aj videoprojekcia filmovej snímky Nikola Šuhaj na motívy románu Ivana Olbrachta, ktorú v roku 1946 natočili pod odborným vedením a v choreografii Vladimíra Libovického. Ide o 60 rokov starú českú verziu. Na podujatí sa zúčastní aj dcéra Šeregija Oľga. Podobný spomienkový projekt sa bude konať 28. januára v Užhorode.
Divadelné vzdelanie získali Libovický aj Šeregij v Prahe, kde aj istý čas pôsobili. Obidvaja sa narodili na Ukrajine. Vladimír Libovický mal český pôvod a štátne občianstvo, v Čechách prežil aj zvyšok svojho života. V tridsiatych rokoch ako sólista tancoval v štyroch pražských divadlách, neskôr v Slovenskom národnom divadle v Bratislave a na Ukrajine. V štyridsiatych rokoch pôsobil ako režisér a baletný majster vo Švajčiarsku. Po vojne sa podieľal na založení Armádneho súboru piesní a tancov Víta Nejedlého v Prahe. V päťdesiatych rokoch pôsobil v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove a tanečnom súbore Poddukelského umeleckého ľudového súboru.
Jurij Šeregij bol Ukrajincom, ale divadlo mu otvorilo cestu do Európy. Pôsobil v Čechách, na Slovensku, v Juhoslávii. Po vojne sa stal režisérom a umeleckým vedúcim Slovenského divadla v Prešove a externe režíroval v Ukrajinskom národnom divadle. Neskôr pôsobil v Košiciach, kde uviedol 28 premiér. Počas svojej divadelnej kariéry hral v 129 úlohách, inscenoval 233 titulov, z toho 133 na Slovensku, napísal 32 divadelných hier, preložil a upravil 28 literárnych textov. Zanechal po sebe 25 dielov spomienok na divadlo v rukopise. Obidvaja umelci sa v totalitnom režime dostali do nemilosti a zapadli do zabudnutia.
