pár predstavili aj na tohtoročnej Pohode.
„Názov albumu vychádza z toho, že všetci platíme cenu za to, aký život si vyberieme,“ povedal jej frontman Glen Hansard pre webstránku Faceculture.com a dodal: „Minule mi volal jeden z mojich najbližších priateľov a povedal mi, že so mnou končí, že už nechce byť mojím priateľom, pretože sa nevidíme a ak aj áno, tak iba vtedy, keď ja chcem. Je to čudný život, ale som šťastný, aj keď´viem, že za to musím skladať účty.“
Hansard nie je v našich končinách neznámou postavu. V súčasnosti žije v Prahe, často koncertuje po Česku a prednedávnom vydal s Markétou Irglovou album Swell Season, z ktorého piesne sa ocitli aj vo filme Jana Hřebejka Kráska v nesnázích. Okrem toho sa The Frames zastavili aj na Slovensku.
To isté platí aj pre západný svet. O jeho hudbe sa pozitívne vyjadrili hudobné veličiny: Bono, Van Morrison alebo Bob Dylan, ktorý si The Frames vybral ako predskupinu počas koncertov v Londýne. Stačilo, aby počul zopár tónov, keď náhodou zablúdil do ich skúšobne v Dubline.
Pritom The Frames sa nedostáva toľko slávy, koľko si zaslúžia. Už roky sa pohybujú medzi oficiálnou a undergroundovou scénou, čo značí, že sa o nich nevie toľko ako napríklad o Coldplay. Na rozdiel od nich si skupina zachová veľké množstvo umeleckej slobody.
The Cost je možno ich najlepším albumom s množstvom hitov, ktoré sa, našťastie, nikdy nestanú hitmi. Už len preto, že ich piesne majú toľko poctivosti, nehodiacej sa do sivej rádiovej produkcie. Na rozdiel od predchádzajúcej nahrávky Burn The Maps (2004), na ktorej skupina tápala, je The Cost sviežim vyrovnaným dielom s viacerým vrcholmi. Či už ide o pieseň o smutných piesňach Sad Songs, titulnú skladbu, majúcu blízko k tvorbe Američana Bena Harpera alebo hymnickú Song For Someone.
Ich hudba dokáže byť tichá, hlučná, jemná, zúrivá, neexistuje emócia, ktorú by neobsiahla. People Get Ready štartuje ako modlitba a končí sa ako gospel, uväznený v zvukových stenách: „Máme všetok čas na svete na to, aby sme dali veci do poriadku/ Máme všetku lásku na svete, aby sme zažali svetlo,“ spieva Hansard.
Tridsaťšesťročný Ír nie je klasickým pesničkárom a skladateľom protestsongov o okolitom svete – skôr sa rozpráva s vlastným svedomím a so srdcom. Každá z desiatich piesní sa môže dotknúť každého. Veď aj na to sú piesne – objímajú tých, ktorí ich potrebujú. Vďaka Hansardovi za cenu, ktorú platí.
