Franz Lehár: Gróf z Luxemburgu. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove. Réžia: Jaroslav Moravčík. Scéna: Vladimír Seman. Kostýmy: Anna Krónová. Hrajú: Jana Maľová, Anton Vaculík, Tomáš Beličák, Adriana Majtnerová a ďalší. Premiéra: 12. januára
Napriek tomu, že režisér a choreograf Jaroslav Moravčík videl výpravné uvedenie Grófa Luxemburského v neďalekom rakúskom Mörbischi, v Prešove sa inscenačne uskromnili.
„Museli sme sa prispôsobiť možnostiam prešovského divadla. Vždy sa človek inšpiruje, podvedome si z každého videného naštudovania niečo vezme, ale vo výsledku je cítiť vlastný autorský vklad. Postavím to nanovo, vyškrtnem, upravím, rozviniem, zdynamizujem.“
Na Slovensku sa Gróf ocitol pred niekoľkými rokmi na Novej scéne, ešte o niečo skôr aj v samotnom Prešove.
Moravčík si s operetou potykal už dávnejšie, v Prešove mu dôveru prejavili napríklad zverením Cigánskeho baróna. Čím si režiséra získal práve tento žáner?
„Je to svojím spôsobom muzikál. V ňom môžem ako choreograf vizualizovať piesne. Je to o hudbe, tanci, hovorenom slove a všetky tri zložky ma veľmi bavia. Môžem sa na nich vyšantiť. Priniesť divákovi dielo v novom šate.“
Tam, kde hlúposť kraľuje
Ondřej Sekora: Kocúrkovo. Staré divadlo v Nitre. Réžia: Ondrej Spišák. Dramaturgia: Veronika Gabčíková. Scéna a kostýmy: Mária Žilíková. Hudba: Eugen Gnoth. Hrajú: Ivan Gontko, Martin Grman, Lucia Korená, Rudo Kratochvíl, Andrej Šoltés, Roman Valkovič, Milan Vojtela. Premiéra: 12. januára
Ako prilákať mladého diváka do divadla? Túto otázku si opakovane kladú v Starom divadle v Nitre a odpoveďou možno bude aj repertoárová novinka o ľudskej hlúposti.
„Pokúšame sa o to už dlho a na rôzne spôsoby. Niekedy to vyjde, inokedy nie, ale podstatná je téma. Snažíme sa robiť si žarty z ľudskej hlúposti a ľudí, ktorí sa zdajú byť spoločensky nedotknuteľní. Teda z politikov a vlád,“ hovorí režisér predstavenia Kocúrkovo Ondrej Spišák.
Kocúrkovo je malý štát uzavretý sám do seba, kde hlúposť kraľuje a je povyšovaná na múdrosť a genialitu. „V tej svojej izolovanosti je to veľmi smiešne. Dúfame, že táto téma mladších pubertiakov chytí,“ nádejá sa Spišák.
Tvorcovia sa snažili nechať veľa na fantáziu, pomerne striktne vychádzajú zo Sekorovej knižky. Je písaná skôr pre malé deti, postavy sú rozprávkovejšie a vymyslené. „My sme ich viac skonkretizovali do súčasnejšej podoby. Nie je to aktualizácia v zmysle, že vychádzame z konkrétnych odohraných udalostí. Zobrazujeme všeobecné typy správania.“
Luskáčik vysvetlí, prečo je Luskáčikom
Piotr Iľjič Čajkovskij: Luskáčik. Balet Štátneho divadla v Košiciach. Réžia: Ondrej Šoth. Choreografia: Liudmyla Zhytnykova, Oleksandr Khablo a Ondrej Šoth. Dramaturgia: Zuzana Mistríková, Marilena Halászová. Hrajú: Miloš Lučka, Zlatica Pastorová a ďalší. Premiéra: 12. januára
Luskáčik je vianočný baletný titul. V Košiciach prichádza síce až ako darček k novému roku, ale s bonusom. S videoprojekciou, na ktorú si už baletní diváci v Košiciach stihli zvyknúť.
„Inšpirovali sme sa literárnou predlohou E. T. A. Hoffmanna, nie zaužívanými baletnými zvyklosťami. Hoffmann sa vo svojej rozprávke venuje dianiu na kráľovskom dvore, kde Myší kráľ zaklína Princa do drevenej hračky. Inak sa v tom deti nevedia orientovať a nechápu, prečo je Luskáčik Luskáčikom,“ vysvetľuje režisér a choreograf Ondrej Šoth.
Svet fantázie dopĺňa predná a zadná projekcia, deti hrajúce dospelých a dospelí v úlohe detí. Pre tanečníkov sú technicky najnáročnejšie tance národov a pas de deux v druhej časti. „Zachovali sme tradičné secesné kostýmy, ktoré sú v kontraste s modernou projekciou.“
Punc tradície predstaveniu dávajú ľudia zakliati v bábky, ktoré na javisku svojou prítomnosťou na chvíľu vytvoria akési múzeum hračiek.
Autor: zk
