BRATISLAVA 16. januára (SITA/AP) - Potomkovia Mayov nemajú jednoznačné stanovisko k filmu Mela Gibsona Apocalypto, ktorý mal v pondelok mexickú premiéru. Mnohí z nich film videli ešte skôr ako sa stihol dostať do kín na pirátskych DVD nosičoch, ktoré sú bežne dostupné v uliciach Mexiko City. Istá časť potomkov Mayov zastáva názor, že film podáva nepravdivý obraz o ich predkoch a vykresľuje ich ako násilnú kultúru, ktorá baží po krvi. Iní zas ocenili Gibsonov pokus nakrútiť celovečerný film v mayskom jazyku Yucatekov, ktorým dodnes hovorí približne 800 tisíc obyvateľov Mexika. "Z väčšej časti sa dá rozumieť všetko," tvrdí mayský aktivista Amadeo Cool May, ktorý vyzdvihol scénu s proroctvom dievčatka o zániku mayskej civilizácie. "Bolo to naozaj po maysky. Ten monológ im vyšiel," pokračuje Cool May, ktorý si myslí, že "zámerom filmu nie je vykresliť kultúru, ale boj, z ktorého vzíde víťaz a porazený."
Bartolome Alonzo Caamal, ktorý štyri desiatky rokov vyučuje mayský jazyk je potešený, že vznikol takýto film a považuje ho za "spôsob, ako zdôrazniť dôležitosť mayskej kultúry." Nepáči sa mu však, že je príliš zameraný na násilie, otroctvo a ľudské obete a zabúda na písomníctvo, matematiku a kalendár. Caamalovi sa páčila záverečná scéna, počas ktorej conquistadori ušetria život hlavnej postave. Ten spoločne so svojou rodinou utečie do lesa, lebo sa odmieta podrobiť španielskej nadvláde. "Rozhodnú sa ísť vlastnou cestou, čo evokuje nádej," hovorí Caamal. "Miera násilia vo filme môže niektorých viesť k záveru, že Mayovia boli násilníci, ktorých mohol zachrániť len príchod Španielov. História však ukazuje, že to bolo úplne opačne," myslí si Juan Tiney z Koordinačného centra pre Indiánov a roľníkov v Guatemale, kde žije početná komunita Mayov. Laureátka Nobelovej ceny za mier Rigoberta Menchu z Guatemaly neprejavila záujem vidieť film. "Nepozerám krváky, aby som si zachovala duševnú pohodu. Ľudia si tu vytrpeli viac ako dosť," tvrdí Menchu.
