Zásluhou Václava Ciglera vznikla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave koncepcia vyučovania skla. Vyrástla tam celá generácia sklárskych tvorcov.
Medzi Ciglerových študentov patril aj Askold Žáčko, ktorého dielo sa vystavuje do 4. februára v priestoroch mestského múzea v Bratislave.
Tvorba Ciglerových žiakov bola silne ovplyvnená minimalistickým a konceptuálnym prístupom k výtvarnej tvorbe. Slovenské sklo získalo jednotný charakter, orientáciu na tvorbu z optického skla a strohé geometrické formy. Po odchode Václava Ciglera v roku 1979 sa Askold Žáčko stal vedúcim oddelenia Sklo v architektúre na VŠVU.
Patril medzi tých absolventov Ciglerovej sklárskej školy, ktorí hľadali vlastné vyjadrenie v médiu skla a postupne opúšťali vyčerpaný geometrický program v prospech organickejších foriem, figuratívnosti a obrysu sklenej plastiky. Tento prístup rovnako ako navrhovanie úžitkového skla a kontakty v slovenských sklárňach boli vkladom Askolda Žáčka do výučby na VŠVU.
Počas života sa nedočkal súbornej výstavy, súčasná prehliadka jeho tvorby v Mestskom múzeu sa koná pri príležitosti nedožitých šesťdesiatych narodenín. V koncepcii Agáty Žáčkovej predstavuje prehliadka štyri oblasti.
Patrí k nim voľná tvorbu - sochárstvo v médiu skla, dizajn úžitkového skla, šperk a tvorba do architektúry.
V sochárskej tvorbe autor postupne už začiatkom 70. rokov prechádza od strohej geometrie k oblým, plynulým, mäkkým obrysovým líniám a nachádza pre seba dôležitosť farby.
Figuratívne motívy a námety z prírody celkom prevažujú od konca 80. rokov, autor tvorí v dlhodobo rozvíjaných cykloch (Klauni, Králi a kráľovné, hlavy, Vtáci). Objavuje sa fantastické kombinovanie farieb a tvarov, priehľadného a nepriehľadného, strohej línie s deštruktívne roztrieštenou. Voľná tvorba Žáčka je prekročením hraníc minimalizmu Ciglerovej školy.
V návrhoch úžitkového skla dominuje nápojové sklo. Nápojové súpravy boli vyrobené v malých sériách v spolupráci so sklárňou Lednické Rovne. Autor organicky spojil úžitkovú funkciu s harmóniou tvaru a jeho vizuálnym pôsobením.
Architektonická tvorba je predstavená len v sprievodnom katalógu. Askold Žáčko, rovnako ako ostatní výtvarníci, navrhoval do konkrétnych architektonických priestorov premyslené efektné architektonické a interiérové prvky – sklenené steny, stropy, svietidlá a nábytkové solitéry.
Prebiehajúca výstava predstavuje sklársku tvorbu nežijúceho tvorcu, ktorý sa dostal do úzadia, napriek tomu, že zanechal vyzreté dielo.
Dôležitým príspevkom je sprievodná publikácia s novými interpretáciami sklárskeho umenia v kontexte slovenského sochárstva (J. Abelovský) a príspevkami o dizajne úžitkového skla (A. Pekárová), šperku (A. Schramm) a tvorbe do architektúry (Z. Bartošová).
Autor: Sabina Jankovičová
