Zaiste nielen blížiace sa 65. výročie atentátu na Heydricha (27. 5. 1942) motivovalo českého autora Lubomíra Kubíka, že sa v knihe Proč Gabčík nestřílel (vyd. Prostor, Praha 2006) vrátil k tejto udalosti, ktorá vtedy vzrušila celý svet a mala za následok kruté prenasledovanie najmä českých obyvateľov niekdajšieho Protektorátu. Prvou obeťou sa stali Lidice a Ležáky.
Autor napísal už niekoľko kníh s historickou tematikou, v tomto prípade však nepoužil prostriedky literatúry faktu, ako by sa pri rekonštrukcii historických udalostí očakávalo, ale siahol za formou románu, čo je dosť prekvapujúce. Dôvody sú prinajmenej dva: okolnosti anglického výsadku a najmä priebeh príprav atentátu, ktoré trvali vyše troch mesiacov, boli mimoriadne dramatické, takže autora museli lákať meniace sa psychické stavy všetkých aktérov, najmä tých hlavných, Gabčíka a Kubiša. A druhý dôvod spočíval v tom, že medzi dcérou jedného z ukrývačov Liběnou Fafkovou a Gabčíkom vznikol ľúbostný vzťah, o ktorom sa vedelo málo. V románe sa pohybuje niekoľko domácich odbojárov, ktorí výsadkárov z Anglicka nielen ukrývajú, ale aj spoločne uvažujú, špekulujú a škriepia sa o význame či nezmyselnosti atentátu, lebo vedia, že bude znamenať katastrofu pre celú krajinu.
Inú, oveľa neviditeľnejšiu líniu napätia vedie autor medzi Kubišom a Gabčíkom, lebo pri samotnom atentáte Gabčíkov samopal zlyhá, a tak na Heydricha zaútočí granátom len Kubiš. Nie je celkom jasné, či sa Gabčíkovi zasekol náboj alebo či len splnil sľub, ktorý dal Liběne, že nebude prelievať ľudskú krv. Z jej slov jednoznačne vyplýva, že by nemohla žiť s človekom, ktorý zabil iného človeka, aj keď to bol zločinec. Kubík šikovne tlmí tento mravný rozpor v Gabčíkovi, ktorého rozkaz zaväzuje, aby urobil to, čo mu vyvolená neodporúča. Nahlodáva ho to stále, pričom na druhej strane sa ani v najmenšom nevykrúca a nevyhýba svojmu poslaniu, ktoré sa napokon skončí v krypte pravoslávneho kostola v pražskej Resslovej ulici, keď výsadkári po prezradení úkrytu spáchajú samovraždu.
Keďže ide o román, namieste je otázka, či sa autor drží vždy skutočnosti alebo aj fabuluje. Veľa fabulácie si dovoliť nemohol, lebo väčšina faktov je známa. Koniec koncov v roku 1973 vyšla v Bratislave kniha M. Varsika Kto ste Jozef Gabčík? A nevraviac už o tom, že ukrývačov Nemci vypátrali, a tak sa zachovalo dosť spoľahlivých dokumentov, z ktorých okrem iného vysvitá, že Gabčíkovu milú, ešte ani nie dvadsaťročnú, nacisti spolu s jej sestrou a rodičmi zavraždili v koncentráku.
Kubík to uvádza v závere knihy ako informačný dodatok. Ale aj tak mu ostalo dosť priestoru, aby akcie a situácie domyslel do všetkých podrobností, aby sa vcítil do jednotlivých postáv bez toho, že by narušil autenticitu ich správania a emócií. Ľúbostné scény sú síce značne sentimentalizované, no dá sa to odôvodniť vekom postáv a nutkavým pocitom blízkeho konca. Román načrtáva vážne otázky okolo kolaborácie, ústupkov nepriateľovi, morálnej integrity, kompromisnosti, zbabelosti, odvahy. Pri opise životunebezpečných akcií autor dej zbytočne nedramatizuje, no ani netlmí. Jeho prednosťou je, že nezakrýval ani rozpory v odboji, často celkom protichodné.
Autor: Jozef Bžoch (Autor je literárny kritik))
