Sústredí sa na silné a precízne obrazy, ktoré hypnotizujú diváka. Napokon, predtým než Kim Ki-duk podľahol čaru filmu, pôsobil ako výtvarník.
Na Slovensku sme dodnes mali možnosť vidieť jeho snímky Ostrov, Samaritánka, Golfová palica a Jar, leto, jeseň, zima ... a jar. Po tom poslednom opúšťali diváci kreslá v kinách s oslobodzujúcim pocitom, že pochopili ničotný kolobeh života, po Golfovej palici zasa s dojmom, že práve videli dokonalý film. „Punkový budhizmus“ tak nazval filozofiu, ktorá vanie z Golfovej palice, recenzent britského denníka Guardian.
Pred pár týždňami sa v našich kinách objavil film Samaritánka, v apríli sa tu bude distribuovať Ki-dukov Čas a dnes prichádza do kín Luk. Jeho filmy sa pohybujú medzi extrémami nehy a brutality, transcendencie a živelnosti. Ani Luk nie je výnimkou, je však veľmi nežný. Príznačné je, že hlavná postava Luku – čisté dievča v podaní Han Yeo-reum hrá v Samaritánke mladú prostitútku.
Luk sa odohráva na lodi uprostred mora, kde žije len 16-ročné dievča a 60-ročný muž. Obaja čakajú na jej 17. narodeniny, keď sa oddajú svadobným rituálom.
Pre svet vonku je to perverzné, pre muža a dieťa je perverzný svet vonku.
Tak, ako mlčí more, mlčia aj dve postavy, ktoré spája ťažké a pevné puto ako kotva starej lode, na ktorej sa hojdajú uprostred ničoho. Nevieme, ako ďaleko je pobrežie od lode. Nevidieť svet, ktorý sa tam skrýva, ten prichádza ako na návštevu, keď starec priváža mužov z pevniny na rybačku. Jazerá a more sú Ki–dukovým častým prostredím, keď zobrazuje samotu, osamelosť. Jeden z rybárov sa do dievčaťa zamiluje a snaží sa ho odviesť, ukázať mu „skutočný“ svet s MP3 a SMS.
Kim Ki-duk znova priniesol film, ktorý plynie v tichu. Dievča nerozpráva, ale veští pomocou luku, ktorým ho starec obstreľuje, keď sa hojdá nad morom. Starec tiež väčšinou mlčí – vylaďuje pieseň na luku pomocou morského vetra. V Luku je menej brutality ako v Samaritánke či Ostrove a aj menej explicitného duchovna než v Jar, leto, jeseň, zima ... a jar.
Intimita je tentoraz zabalená do naivity dieťaťa a obety starca. Záverečná scéna môže pôsobiť prepiato, ale je na každom, kam dovolí zájsť morské sily.
Z Kim Ki-dukových diel často vytŕča odkaz, že celoživotné učenie sa odohráva skrze utrpenie. Alebo pre kresťanský svet – obeť a spása nažívajú v symbióze.
„Punkový budhista“ filmami maľuje symbol jing-jang. A je dobré, že niekto pripomína pôvodnú hodnotu tohto, dnes už v západnom svete sprofanovaného symbolu prívesku na kľúč.