Vyrastal v štáte Illinois, kde jeho otec pôsobil ako novinár.
Hackman opustil domov už 16-ročný. Rozhodol sa totiž vstúpiť do služieb amerického námorníctva kde zostal tri roky, kým ho nevylúčili pre zlomeniny oboch dolných končatín. V rokoch 1947 až 1952 teda ako námorník spoznával Havaj, Čínu a Japonsko. Normálne by sa do armády v jeho veku nedostal, no pri vstupe podvádzal a nikto si to nevšimol. Po vylúčení sa presťahoval do New Yorku, kde pracoval ako nekvalifikovaná pracovná sila na menej platených pozíciach. Čoskoro sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky a televíznej produkcie na Illinoiskej univerzite.
Svoju hereckú šancu chytil za pačesy až po tridsiatke, keď začal študovať na Pasadenskej akadémii v Kalifornii. Vydržal tam však iba tri mesiace, potom odišiel do New Yorku. Práve v škole sa spoznal s Dustinom Hoffmanom, ktorý za ním neskôr pricestoval. Bývali spolu v Hackmanovom jednoizbovom byte na druhom poschodí 26. ulice. Hoffman, hoci mal ostať iba zopár nocí, sa u kolegu napokon zabýval a neprekážalo mu ani to, že musí spávať na kuchynskej podlahe. Susedia z nich nadšení neboli, Hoffman hrával na bongo, Hackman zasa na perkusie. Spoločné mali aj to, že obdivovali Marlona Branda.
V roku 1964 získal Hackman rolu na Broadway v hre Any Wednesday. Vďaka nej dostal neskôr menšiu úlohu vo filmovej dráme Lilith (1964), kde si zahral po boku Warrena Beattyho. Na televíznej obrazovke však debutoval už jedenásť rokov predtým v seriáli The United States Steel Hour. Keď Beattyho obsadil režisér Arthur Penn v roku 1967 do filmu Bonnie a Clyde, na pľaci nesmel chýbať už ani Hackman. V úlohe Clydeovho brata - Bucka Barrowa získal nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Na zisk Oscara bol v rovnakej kategórii nominovaný aj za snímku I Never Sang for My Father (1970). O dva roky neskôr si už Oscara skutočne odniesol. Filmovú akadémiu definitívne presvedčil o svojich kvalitách ako Jimmy "Popeye" Doyle vo filme Francúzska spojka (1971) režiséra Williama Friedkina, za ktorý získal prvého Oscara, konečne za stvárnenie hlavnej postavy. V roku 1972 ho mohli fanúšikovia zahliadnuť na filmovom plátne v spoločnosti Reda Buttonsa, Carol Lynley, Roddyho McDowalla, Shelley Winters, Jacka Albertsona, Arthura O'Connella, Leslieho Nielsena a iných v Dobrodružstve Poseidona.
Vo svojej štyridsiatke bol Hackman nefalšovanou hviezdou Hollywoodu, ktorá nežiarila iba počas jednej či dvoch sezón. Dokázal to aj svojimi výkonmi vo filme Night Moves (1975) Arthura Penna a vo westerne 700 míľ v sedle (1975) Richarda Brooksa. V 70. rokoch sa zviditeľnil aj vďaka snímkam Vzdialený most (1977), Domino/Princíp domina (1977) a March or Die (1977). V roku 1978 ho svet videl v akčnej snímke Richarda Donnera - Superman, kde účinkoval spolu s Marlonom Brandom, Christopherom Reeveom, či Larrym Hagmanom. O dva roky ho Donner pozval, už v spolupráci s režisérom Richardom Lesterom, na nakrúcanie pokračovania pod názvom Superman II. V roku 1981 navyše hral v snímke Červení pod režisérskou taktovkou Warrena Beattyho, ktorý si vo filme aj zahral. Okrem neho sa na natáčaní stretol s Diane Keaton, Jackom Nicholsonom, Nicolasom Costerom, ale napríklad aj Janom Třískom. Následne v roku 1983 spolupracoval na filmoch Uncommon Valor, Under Fire a Nebeský pár. Rok 1984 odštartoval snímkou Misunderstood a nasledovala Eureka (1984). Hackman neskôr prijal ponuky účinkovať aj vo filmoch Target a Twice in a Lifetime z roku 1985, a aj Power a Hráči z Indiany z roku 1986. O rok neskôr, keď vznikal film Superman IV: The Quest for Peace, stretol sa znova s Reeveom, tentoraz pod vedením režiséra Sidneyho J. Furieho. S ďalšou hviezdou - Kevinom Costnerom nakrútili thriller Bez východiska (1987). Úspešný bol pre neho aj rok 1988. Vznikli vtedy filmy Rozhodujúci úder, Iná žena, Horiace Mississippi a iné. Následne v roku 1989 ho Filmová akadémia nominovala za Horiace Mississippi (1988). Desaťročie ukončil snímkou The Package (1989).
Desiatky filmov si pripísal na svoje konto aj v nasledujúcom období. Účinkoval v snímkach Pohľadnice z Hollywoodu, Parťáci a Nebezpečný útek - všetky z roku 1990. Nasledovali Causa Wardovcov (1991), dráma Clinta Eastwooda Nezmieriteľní (1992), western Geronimo: Americká legenda (1993) ako aj Firma (1993) Sydneyho Pollacka. Hoci v Nezmieriteľných účinkovať pôvodne nechcel a Easttwoodovu ponuku najprv odmietol, napokon za výkon vo filme získal Oscara aj Zlatý glóbus.
Okrem toho stvárnil výrazné postavy v americko-japonskom filme Rýchly a mŕtvy/Rýchlejší ako smrť (1995), thrilleri Karmínový príliv/Krvavý príliv (1995) a Chyťte ho! (1995). Nepovšimnutá neostala ani 118-minútová Smrtiaca liečba (1996) či Vtáčia klietka z toho istého roku. V Absolútnej moci sa predstavil v roku 1997.
Do nového milénia vstúpil Hackman filmami Podozrenie (2000) a Náhradníci (2000). Snímky Za nepriateľskou líniou, Taká zvláštna rodinka, Pred svadbou nie, Posledná lúpež a Mexičan vznikli v roku 2001. Naposledy účinkoval vo filmoch Porota (2003) a Welcome to Mooseport (2004).
Hackman, výnimočný herec, ktorý dokáže rovnako bravúrne stvárniť nevidiaceho, ako to predviedol v komédii Mladý Frankenstein (1974), je presvedčivý aj ako záporná postava, akú stvárnil v Supermanovi, kde sa z neho stal Lex Luthor. "Pokúšal som sa stať hercom, nie hviezdou. Učil som sa ako hrať, nie zápasiť so slávou, agentmi, právnikmi a médiami," povedal raz herec. Zaujímavosťou je, že počas svojej hereckej kariéry stvárnil troch vymyslených prezidentov - Alana Richmanda v Absolútnej moci, Lexa Luthora, ktorý "sa stal" prezidentom USA v roku 2000 a prezidenta Monroea "Eagle" Colea vo filme Welcome to Mooseport.
Hackman bol pôvodne ženatý s Fay Maltese, s ktorou sa oženil presne na Nový rok 1956. Vychovali spolu tri deti a po 30 rokoch sa rozviedli. V decembri 1991 sa oženil s Betsy Arakawou s ktorou žije doteraz v Novom Mexiku.
SPRACOVANÉ PODĽA: imdb.com, csfd.cz.
