Režisér Dror Shaul hovorí, že jeho film Sweet Mud (Sladké bahno) je takmer úplnou pravdou o živote v izraelských kibucoch.
Cez víkend zaň dostal cenu za najlepšiu drámu na americkom festivale nezávislého filmu Sundance. Hoci Shaul, ktorý sám v kibuci vyrástol, neukázal úplne všetko, čo sa tam odohráva, vydesil divákov dosť. Kedysi oslavovaná a dodnes relatívne rozšírená forma spolunažívania v Izraeli je podľa filmu nevydareným experimentom, v ktorom prežijú len silní a otrlí a outsideri sú ešte väčšími outsidermi ako tam „vonku“, mimo kibucu.
Taká je aj mama hlavného, detského hrdinu Dvira Miri. Krásna, emocionálne nevyrovnaná vdova s dvoma deťmi, práve prepustená z psychiatrie. Kibuc, kde by každý mal byť každému oporou, by mal byť pre ňu ideálnym miestom na zotavenie. Kibuc je však skôr miestom, kde sa vyžaduje disciplína, zdieľanie najintímnejších záležitostí (napríklad milostných listov) so všetkými naokolo a nevyčnievanie z radu.
Je jasné, že Miri týmto kritériám nemôže, a zdá sa, že ani nechce vyhovieť. Navyše sa zamiluje do cudzinca, ktorý nie je Židom a je majstrom v džude. To sa, samozrejme, nepáči tamojším mužom, čo majú na mladú vdovu zálusk.
Nadšení nie sú ani jej svokrovci. Začína sa séria schôdzí, čo majú posúdiť vhodnosť Mirinho priateľa a vzťahu. Hon na čarodejnicu zaobalený do rečí o tom, čo je správne a čo nie, sa môže začať. Že sa skončí tragicky, je zrejmé od prvých záberov na inak takmer bukolický kibuc, ukrytý v zeleni.
Celý príbeh sa odohráva v polovci 70. rokov minulého storočia, z perspektívy 12-ročného Dvira. Predčasne vyspelý chlapec zápasí s pravidlami kibucu - napríklad nariadením, že deti nesmú spať v dome so svojimi rodičmi, ale v takzvanom detskom dome (mimochodom, toto kontroverzné pravidlo zrušili až na začiatku 90. rokov) a láskou k svojej matke. Pre tú je jedinou oporou, ale preto, že je ešte stále len dieťa, nestačí presile kibucníkov.
Tí tiež nie sú úplne v poriadku a svoje úchylky a hriechy ukrývajú za pravidlá a nariadenia. A tak zrazu zistíme, že bodrý chlapácky člen kibucu má príliš dôverný vzťah so svojimi kravičkami. Či to, že sa tam úplne bežne pestujú mimomanželské vzťahy.
V súčasnom Izraeli ešte stále existujú kibuce, ich členovia však tvrdia, že dnes je už všetko inak. Faktom je, že kibuce prestali byť kolektivistické vo vlastníctve majetku. Či to platí aj pre súkromný život, nevedno. Kibucníkom sa však film nepáčil. Na rozdiel od ostatných Izraelčanov a porôt medzinárodných festivalov.
Autor: Tel Aviv
