Do sály Karel v luxusnom hoteli Four Season sa neposlušne a neovládateľne nahrnuli desiatky fotografov a kameramanov. Tlačová konferencia mala zdržanie, istú chvíľu totiž nechceli ustúpiť. A tak ich pri večernej premiére organizátori pre istotu zo sály vyhodili.
Sám Forman mal však náladu dobrú. Z rozprávania o svojom novom filme Goyove prízraky spravil milú zábavu. V nevýhode boli zahraničí hostia, k nim sa v anglickom preklade všeličo nedostalo. Jeden anglický novinár pre istotu oslovil drobnú slovenskú delegáciu a spýtal sa: „Prosím vás, na čom ste sa tak smiali, keď Forman hovoril o hudbe?“
Formanovi podstrčili cédečko s kompozíciami Varhana Orchestroviča Bauera. A tak si ich v strižni náhodne vyskúšal. Prekladateľka vravela, že boli akurát, originál však znel: „Sedli jak prdel na hrnec.“
Film má ešte jedného autora hudby. Forman si totiž zorganizoval menšiu súťaž a nakoniec ho presvedčil aj Španiel José Nieto.
Španielov bolo v štábe viac, Goyove prízraky sú španielskym príbehom. O inkvizícii, revolúcii, pobláznení dogmami a túžbou po moci. Francisco Goya nie je jeho hlavnou postavou, len spája príbehy iných. Tým, že ich pozoruje a jemne do nich zasahuje.
Miloš Forman dostal otázku: Nečudovali sa v Španielsku, že film z ich histórie nakrúca Čech? „Len českí turisti,“ odpovedal. Príbeh písal spolu so scenáristickým majstrom Jeanom-Claudom Carrierom. Už štyridsať rokov sú priatelia a spolu napísali Taking Off a Valmonta. Carriere rád skúma temné a slabé miesta ľudských duší, Forman si skazu ideológií vyskúšal sám. Úľavu nemôže pocítiť ani v Amerike, ani vtedy, keď dokončí takýto film:
„Zažil som nacizmus, zažil som komunizmus. Vždy, keď sme sa jedného zla zbavili, dvíhali sme ruky a kričali, že násilie sa už nikdy nebude opakovať. Ale potom bum, za dvadsať rokov to prišlo znovu. A o ďalších dvadsať znovu. Človek teda musí byť pripravený.“
Najčiernejšiu postavu, inkvizítora a vzápätí reformovaného revolucionára Lorenza si zahral Javier Bardem. Kto videl Kým sa zotmie, Pondelky na slnku či Volanie mora, presne chápe, prečo si ho Forman vybral.
Trochu náhodnejšie to bolo s Natalie Portmanovou v úlohe Ines, obete inkvizície. Forman vraj videl iba najstaršiu časť Hviezdnych vojen, takže ju ešte nezastihol. Najprv ho zaujala ako tvár v časopise, pripomenula mu Goyovu maľbu. Potom si pozrel film Na dotyk a skúška správnosti bola hotová.
Bola to vraj príjemná robota. Aj Španielsko sa ukázalo ústretové, filmárom otvorilo dvere do múzea Prado. Do filmu sa teda dostal aj Goya a spolu s ním aj El Bosco a Velazquéz. Aj najslávnejší český režisér však narazil na hranice. „Naivne som si myslel, že nám obrazy požičajú, aby sme si ich mohli nasvietiť v lepších podmienkach,“ vraví Forman. „Kurátorka sa ma spýtala, aký máte rozpočet? Vravím, asi tak 50 miliónov dolárov. Pokrútila hlavou: Bohužiaľ, to poistku nepokryje.“
V našich kinách nové Formanovo dielo uvidíme v máji.
Autor: Kristína Kúdelová Praha - Bratislava
