BRATISLAVA 5. februára (SITA) - Robert Nesta Marley sa narodil 6. februára 1945 v Nine Miles, Saint Ann na Jamajke. Svoju krajinu preslávil ako spevák, gitarista, textár a politický aktivista. V jeho hudbe zohrali dominantnú úlohu pojmy láska, viera, odhodlanie, sila a mier.
Jeho otec Norval Marley sa síce tiež narodil na Jamajke, ale jeho predkovia pochádzali z anglického Sussexu. Bol to vojak a neskôr sa z neho stal dozorca na plantáži. V tom čase stretol mladé černošské dievča - Cedellu Booker. Zosobášiť sa mali 9. júna 1944. Týždeň pred svadbou povedal svojej nastávajúcej, že ho zasa začína pobolievať pruh. Potreboval zmeniť prácu a chcel sa presťahovať do Kingstonu. Keďže Norvalova rodina odmietla zmiešanie bielej a čiernej rasy, okamžite zavrhli aj ich potenciálneho potomka. Norval tlakom zo strany rodiny podľahol a svojho syna nikdy nevidel. Boba vychovávala iba matka. V 50. rokoch žili v kingstonskom slume Trench Town, ktorý spomína aj vo svojej skladbe No Woman, No Cry.
Marley najskôr experimentoval so ska a k reggae sa dostal postupne so skupinou The Wailers. Tvorila ju trojica Bunny Livingston (Bunny Wailer), Peter McIntosh (Peter Tosh) a on. Prví dvaja neskôr skupinu opustili a vydali sa na sólovú dráhu. The Wailers sa rozpadla v roku 1974. Nahradila ju formácia Bob Marley & The Wailers. Hudobného guru sprevádzali počas vystúpení vokalistky pod názvom I Threes. Jednou z nich bola aj jeho manželka Rita Anderson.
Mnoho z Marleyových prvých prác produkoval Coxsone Dodd. Napokon sa však pre finančné nezhody dvojica rozišla. Na začiatku 70. rokov spojil Marley svoje sily s Lee "Scratchom" Perrym. Vytvorili spolu hodnotné dielo, ktoré mnoho kritikov považuje za vrchol Marleyho tvorby. Aj keď sa neskôr pracovne rozišli, priateľmi zostali až do hudobníkovej smrti.
V roku 1971 podpísal Marley zmluvu s nahrávacím štúdiom Chrisa Blackwella - Island Records, čo bola v tom čase najvplyvnejšia značka na trhu. Vďaka tejto spolupráci sa jeho hudba dostala do celého sveta. Medzi jeho prvé hity patrí skladba No Woman, No Cry z roku 1975.
Dva dni predtým, ako mal v roku 1976 odspievať koncert s jamajským hudobníkom Michaelom Manleyom, jeho manželku, manažéra Dona Taylora, ako aj jeho samého postrelili vo vnútri jeho domu na Hope Road 56. Marleyho strely zasiahli iba minimálne. Najhoršie bol na tom Taylor, ale prežil. Ritu postrelili do hlavy, ale akoby zázrakom prežila tiež. Útok pravdepodobne súvisel s koncertom, ktorým chceli hudobníci upozorniť na blížiace sa parlamentné voľby. V tom čase Marley podporoval progresívnu politiku jamajského premiéra Michaela Manleyho. Polícia páchateľa nikdy nezadržala.
Album Rastaman Vibration (1976) spôsobil v USA obrovský rozruch. Kritika bola iba pozitívna. Marley sa začal stále viac angažovať v otázkach mieru. Upozornil aj na myšlienky vládcu Etiópie Haileho Selassieho I., ktorý sa stal náboženským symbolom Rastafariánskeho hnutia.
Na konci roku 1976 opustil hudobník Jamajku a odišiel do Anglicka, kde nahral albumy Exodus (1977) a Kaya (1978). Onedlho k nim pridal Survival (1979).
V júli 1977 si na palci pravej nohy objavil farebný fľak. Myslel si, že je to modrina z futbalu. Opuch sa stupňoval a napokon lekári stanovili diagnózu. Marley mal rakovinu kože, ktorá sa primárne vytvorila pod nechtom palca. Lekári ho upozornili, že palec by si mal nechať amputovať. On to ale odvolávajúc sa na svoju vieru odmietol. Napokon absolvoval operáciu, no tá nepomohla. Rakovina neskôr napadla aj nervové centrum, pľúca a žalúdok. Na jeseň 1980 skolaboval v newyorskom Central Parku. V tom čase bol na turné Uprising Tour, ktoré prerušil. Pár mesiacov pred smrťou prijal krst a stal sa členom Etiópskej ortodoxnej cirkvi. Marley prijal meno Berhane Selassie. Posledné dni svojho života chcel prežiť na Jamajke. Napokon však skonal v nemocnici v Miami pri návrate z Nemecka. Zomrel 11. mája 1981.
Jeho životný príbeh je rovnako silný, ako jeho hudba. Bob Marley sa svojím konaním a textami snažil upozorniť na politické represie a verejne sa hlásil k filozofii lásky. Jeho fanúšikovia ho milovali, pretože pre nich predstavoval neutíchajúci prúd inšpirácie. Kult Boba Marleyho nielen pretrval, ale stále silnie, predovšetkým medzi Jamajčanmi, indiánskymi kmeňmi, Maorami na Novom Zélande, obyvateľmi Indonézie, Indie a západnej Afriky.
SPRACOVANÉ PODĽA: bobmarley.com, wikipedia.org.
