vca alternatívy. Predovšetkým tej mladej.
Zrazu s otvorenými ústami pozeráte na fascinujúci kabaret, kde mladý Jonatán Pastirčák s violončelom deklamuje verše o Európskej únii a svete dospelých, ktoré režú lepšie ako smernice z Bruselu, a Adam Matej ako v tranze sústredene búši do bicích. Ani tak neprekáža, že im to na tie nástroje priveľmi nehrá.
Iné je to pri ich CD debute Medzi zubami. Nahrávok podobnej kvality sa dá pri garážach pod bratislavským Prístavným mostom pozbierať hneď niekoľko (i keď tamtí muzikanti nemajú trinásť rokov). To čaro absurdného divadla na album prenesiete iba ťažko a vek pri počúvaní CD až takú úlohu nehrá.
Lenže tento album treba asi predovšetkým vnímať ako dokument. Chvíľkové pozastavenie, možno trošku naivné čo sa týka hudby, no vtipné v textoch. O takých dvadsať rokov môže mať veľkú historickú hodnotu. Presne takú, ako prvé nahrávky Bez ladu a skladu s mladým Mišom Kaščákom.
Dnes sú Tucani našťastie najmä deti. A my im môžeme iba závidieť tú úprimnú schopnosť strhávať dospelým okuliare. A vlastne až tak nezáleží, či sú ružové alebo čierne.
