V marci 2003, desať dní pred začatím vojny v Iraku, tri dievčatá vystupovali v Londýne, kde speváčka Natalie Maines predniesla pamätnú vetu: „Hanbíme sa, že prezident Spojených štátov je z Texasu.“ Dav zatlieskal, ale reportáž z koncertu si v denníku Guardian prečítali aj ľudia na druhej strane Atlantiku. Rádio WKDF-FM bolo jedným z prvých, ktoré zasypali nahnevané hlasy stúpencov Busha žiadajúce bojkot Dixie Chicks.
Tak sa aj stalo. K nashvillskému rádiu sa pridali aj ďalšie stanice, potom niektoré obchodné siete vyradili albumy Dixie Chicks z predaja. Podobne ako kedysi platne Beatles, aj cédečká Dixie Chicks demonštratívne rozbíjali na uliciach. Predaj výrazne poklesol a v južanských štátoch USA poklesol aj záujem o koncerty kapely.
„Moje vyjadrenie vyplynulo z frustrácie a jedno z privilégií Američana je slobodne hovoriť, čo si myslí,“ korigovala Natalie Maines svoje slová, ale vlnu nenávisti amerických patriotov sa jej zmierniť nepodarilo.
Členky skupiny dostávali anonymy, ktoré im hrozili smrťou. Na koncertoch museli organizátori nainštalovať detektory kovov. „Je to šialené, veci sa vymkli spod kontroly,“ posťažovala sa ďalšia členka Emily Robisonová.
Trio bolo dovtedy superúspešnou skupinou. Vzniklo koncom 80. rokov, ale až po príchode speváčky Natalie Maines sa veci pohli dopredu. Z albumu Wide Open Spaces v štýle moderného country sa len v Amerike predalo 12 miliónov kópií. Podobne úspešné boli aj ďalšie albumy Fly (2000) a Home (2002).
Po kontroverzii s Bushom sa dámy nestiahli do ústrania, ale vyrazili do protiútoku. Nechali sa vyfotografovať nahé na obálku časopisu Entertainment Weekly a telá si nechali popísať slovami ako Zradkyne, Saddámovi anjeli a Hrdé Američanky. V roku 2004 prijali pozvanie Brucea Springsteena na turné Vote For Change protibushovskej koalície hudobníkov, ktorá burcovala voličov.
Tieto zážitky sa zákonite museli prejaviť aj na nových pesničkách, z ktorých zostavili posledný album Taking The Long Way (2006). Pod dohľadom skúseného producenta Ricka Rubina sa ich zvuk posunul od country k rocku.
Najväčšiu pozornosť pútala pieseň Not Ready To Make Nice, ktorá sa na Grammy stala najlepšou piesňou roka. Spieva sa v nej: „Ako môžu niekoho moje slová vytočiť až tak, že mi napíše list a žiada ma, aby som sklapla, inak budú moje dni spočítané?“
Podľa BBC sa pohľad Američanov na vojnu v Iraku zmenil. Rovnako sa mení aj vnímanie Dixie Chicks. Dlho boli na čiernej listine, no v nedeľu pózovali stovkám fotografov. Paradox? Ako povedala Robisonová na Grammy: „Nikdy by sme tento album neurobili, keby sme tým všetkým neprešli. Preto nemáme výčitky.“
Autor: peb
