Naozaj nebolo treba veľa, aby sa na Mela Gibsona spustili cynické poznámky a urážky. Každému bolo jasné, že o vraždení Mayov a zániku ich civilizácie môže nakrúcať len mierny násilník a blázon. Z filmu Apocalypto nemuseli vidieť ani sekundu.
A Gibson nechcel sklamať očakávania. Prvá scéna je krvavá a veľa ďalších tiež. Niekedy obraz dokonca spomalí, aby sme si nechutné zábery mohli vychutnať. Potom ich zas prestrieda s romantickejšími a intímnymi scénkami (niektoré z nich hraničia so zamilovanou telepatiou), aby sme si na chvíľu mohli oddýchnuť.
Veľa obrazov je patetických, keďže Gibson evidentne smeroval k dojmu veľkoleposti, a veľa obrazov vyzerá, akoby boli robené z povinnej učebnice výpravných veľkofilmov.
Gibson chcel svoj príbeh ozvláštniť, a tak sa v ňom rozpráva mayským jazykom. Ale už sa nerozpakoval použiť staré triky z akčných filmov Jeana Clauda Van Damma. Teda vy čakáte, že hrdina už–už zahynie, ale zrazu ho zachráni kamarát, ktorý nepriateľa napadne zozadu, hoci sa pred pár sekundami zdal byť mŕtvy.
V príbehu sa nehovorí veľa o civilizácii, skôr je ukážkou jej bojových umení. A zánik? Akoby si ho Gibson predstavoval tak, ako si deti predstavujú vyhynutie dinosaurov. Že jedného dňa sa zobudia a okolo seba vidia dobu ľadovú. Teda, už nevidia. (Ešte sa prípadne môže stať, že pri hľadaní súvislostí medzi názvom Apocalypto a obsahom filmu vás bude rozptyľovať to, že jeden herec je celý Jan Kraus, druhý Ronaldinho.)
Výpočet slabých miest by mohol byť dlhý, už takto je však krutý. A nespravodlivo krutý. Apocalypto vôbec nie je taký márny film.
Už sa stalo, že si niekto pri pozeraní filmu Posledný mohykán vypol zvuk, a bez kulisy mohutnej hudby nadobudol pocit, že to bolo nakrútené kdesi v lese pri Váhu. Pri Apocalypte si tiež zvuky pokojne odmyslite. Nebude pôsobiť ani všedne, ani bez sily, ani bez emócií. Gibson mal svoju (hoci možno zvláštnu a nie veľmi presvedčivú) predstavu o svete Mayov v 16. storočí – a dokázal ju celkom sugestívne skonkrétniť.
Aj keby sme ju neprijali, neodškriepime, že oživuje fantáziu. Ani tie scény násilia nie sú nezmyselné. Gibsonovi sa podarilo, že sú miestami výstižné i viaczmyselné. Rozprávať o kultoch, viere, dogmách, tvorení a ničení sa dá stále dokola.
No a napokon, aj s nehercami spravil Gibson peknú robotu.
