79 rokov udeľovania Cien Akadémie

BRATISLAVA 23. februára (SITA) - Pozornosť celého sveta sa pravidelne od začiatku januára upiera k blížiacemu sa ceremoniálu udeľovania výročných filmových Cien Akadémie. Po viac ako trištvrte storočí ...

BRATISLAVA 23. februára (SITA) - Pozornosť celého sveta sa pravidelne od začiatku januára upiera k blížiacemu sa ceremoniálu udeľovania výročných filmových Cien Akadémie. Po viac ako trištvrte storočí je odovzdávanie Oscarov tou najznámejšou aktivitou Akadémie filmových umení a vied. Oscarov Akadémia udeľuje od roku 1929, keď ocenili najlepšie výkony sezóny 1927/28. Oscara vytvorila Filmová akadémia umenia a vedy, ktorú v roku 1927 založili na propagáciu filmov. Keď Akadémia začala svoje pôsobenie, mala iba 36 členov a jej prvým predsedom bol herec Douglas Fairbangs. Súčasný prezident Akadémie Sid Ganis nastúpil do funkcie v auguste 2005.

V roku 1929 bola Janet Gaynor jedinou ženou medzi pätnástimi ocenenými. O rok neskôr udelili len sedem cien - dve za herecké výkony a po jednej za najlepšiu snímku, réžiu, scenár, kameru a výpravu. Odvtedy sa Ceny pomaličky rozrastali, čo sa týka publika i počtu oceňovaných. Už od počiatkov ale Akademici pociťovali potrebu špeciálnych cien, ktoré by občas doplnili základné kategórie. V prvom ročníku putovala špeciálna cena do štúdia Warner Bros. za priekopnícky hovorený film Jazzový spevák (1927). Druhú dostal Charlie Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus (1928). V roku 1934 pribudli tri nové kategórie: strih, hudba a najlepšia pieseň. Práve v tom roku Akadémia podpísala zmluvu so spoločnosťou Price Waterhouse (v súčasnosti PricewaterhouseCoopers), ktorá je odvtedy zodpovedná za spočítanie hlasov a zabezpečenie utajenia víťazov. V roku 1936 udelili po prvý raz Oscara za vedľajšie herecké výkony. Nasledujúci rok prvýkrát udelili Irving G. Thalberg Memorial Award - získal ju Darryl F. Zanuck. Kategória špeciálnych efektov pribudla v roku 1939. V roku 1941 sa na hlasovacích lístkoch prvýkrát objavila kategória dokumentárny film. Cudzojazyčné filmy dostali prvýkrát možnosť zapojiť sa v roku 1947. Špeciálnu cenu získal vtedy taliansky film Sciuscia (1946). Do založenia samostatnej kategórie Cudzojazyčných filmov v roku 1956 rozdala Akadémia ešte sedem špeciálnych cien. V roku 1948 pribudla ďalšia kategória: kostýmy. Jean Hersholt Humanitarian Award vznikla v roku 1956 a získal ju Y. Frank Freeman. Rok 1963 znamenal rozdelenie špeciálnych efektov na dve kategórie: zvukové efekty a vizuálne efekty. Masky pribudli v roku 1981 spolu s Gordon E. Sawyer Award za technologický prínos. V roku 2001 prvýkrát v samostatnej kategórii ocenili aj animovaný film.

V súčasnosti sa každoročne rozdávajú ceny v 24 kategóriách. V každej kategórii sa o cenu uchádza maximálne päť nominovaných. V jednotlivých kategóriách rozhodujú o nomináciách členovia odborných komisií - o nomináciách za najlepší strih napríklad rozhodujú len strihači. Všetci členovia Akadémie hlasujú len v kategórii Najlepší film roka. Každoročne sa udeľuje aj cena pre Najlepší cudzojazyčný film. V tejto kategórii o nomináciách rozhoduje špeciálna komisia zložená z členov všetkých odborných komisií. Okrem základných kategórií udeľujú aj špeciálnych Oscarov, ako napríklad cena Irving G. Thalberg Memorial Award, čo je bronzová busta legendárneho producenta. Udeľujú ju producentovi, ktorý pravidelne svetu ponúka kvalitné filmové snímky. Táto cena je považovaná za najvyššie uznanie aké môže filmový producent získať. Jean Hersholt Humanitarian Award udeľujú osobnosti z filmového priemyslu, ktorá svojimi humanitárnymi činmi prispieva k jeho rozvoju. Gordon E. Sawyer Award je určená pre človeka, ktorý pomáha k rozvoju filmového priemyslu svojimi technologickými znalosťami. Obe majú podobu Oscara.

V prvom ročníku sa Ceny Akadémie odovzdávali 16. mája 1929 na slávnostnej večeri v Blossom Room hollywoodskeho hotela Roosevelt. Prítomných bolo približne 270 hostí a vstupenka stál päť dolárov. V súčasnosti sa už žiadne lístky nepredávajú a účasť na filmovom večeri roka je možná len na základe pozvania. Prvé odovzdávanie Oscarov trvalo iba 15 minút a rozdali na ňom 15 sošiek. Už v nasledujúcom roku ale Akadémia povolila vysielanie hodinového priameho prenosu z udalosti v rozhlase. Televízia sa pripojila v roku 1953. Možnosť sledovať slávnostný večer tak dostali milióny filmových fanúšikov v USA a Kanade. Vo farbe si hviezdy filmového priemyslu mohli diváci vychutnať od roku 1966. Od roku 1969 sa slávnostný ceremoniál začal vysielať do celého sveta a v polovici 90. rokov 20. storočia si ho už mohli v pohodlí domovov vychutnávať diváci vo viac ako stovke krajín po celom svete.

Prvých pätnásť ročníkov sa konalo v Blossom Room a v hoteloch Ambassador a Biltmore. Po roku 1942, keď záujem o účasť na slávnostnom večeri stúpol, presunuli sa Ceny do divadiel. Šestnásty ročník sa konal v Grauman's Chinese Theater a rozhlasový prenos vysielali aj pre amerických vojakov v zámorí. Po troch rokoch sa ceremoniál presťahoval do Los Angeles Shrine Auditorium. V marci 1949 sa 21. ročník konal v divadle Akadémie Melrose Avenue. Nasledujúcich jedenásť rokov Oscar strávil v hollywoodskom RKO Pantages Theater. Práve odtiaľ vysielala spoločnosť NBC 19. marca 1953 prvý televízny prenos. V roku 1961 sa Ceny presunuli do Santa Monica Civic Auditorium a na celých desať rokov sa ich vysielania zmocnilo ABC. V rokoch 1971 až 1975 show vysielala NBC a v roku 1976 ju získala naspäť ABC, ktorá vlastní práva až do roku 2014. Štyridsiatyprvý ročník odovzdávania Cien Akadémie sa 14. apríla 1969 konal v Dorothy Chandler Pavilion losanageleského hudobného centra, kde ceny zotrvali až do roku 1987, keď sa na 60. a 61. ročník vrátili do Shrine Auditorium. Následne sa ceny presúvali medzi Shrine a hudobným centrom. Výhodou Shrine Auditorium je kapacita šesťtisíc sedadiel, pričom hudobné centrum ich má len 2 500. V roku 2001 sa 74. ročník odovzdávania Cien konal v hollywoodskom Kodak Theatre s kapacitou 3 300 sedadiel. Tam našiel dosiaľ svoj domov.

Zlatá soška, ktorú svet pozná pod menom Oscar, je jedinou skutočnou hollywoodskou stálicou. Hovorí sa jej aj Cena Akadémie, Zlatá soška, Zlatá cena alebo Cena za zásluhy. Cena Akadémie za zásluhy vznikla v roku 1928. Za dnešnú podobu sošky je zodpovedný umelecký riaditeľ štúdia Metro Goldwyn Mayer Cedric Gibbons. Práve on je autorom dnes už svetoznámej zlatej sošky rytiera stojaceho na filmovom kotúči, ktorý v rukách pevne zviera meč. Prvé sošky boli vyrobené z bronzu pokrytého 24-karátovým zlatom a mali mramorový podstavec. Neskôr bronz vystriedala zliatina kovov - britanium. Počas nedostatku kovu cez druhú svetovú vojnu boli sošky z plastu. V roku 1945 nahradil mramorový podstavec kov. Každá soška má 3,825 kilogramu a meria 33 centimetrov. Vyrobené sú z pozlátenej zliatiny kovov. Počítať ich začali v roku 1949, pričom začali číslom 501. Odvtedy má každý Oscar svoje sériové číslo. Dodnes už odovzdali celkom 2622 populárnych sošiek. V súčasnosti ich vyrábajú v Chicagu, kde každoročne vznikne asi 50 sošiek. Tie, ktoré nespĺňajú prísne štandardy kvality, okamžite rozrežú na polovicu a roztavia. Akadémia nikdy nevie, koľko sošiek budú v slávnostný večer potrebovať. Počet kategórií je síce známy vopred, ale až do otvorenia obálok nie je jasné, koľko sošiek bude skutočne treba.

Odpoveď na otázku, prečo Cenu Akadémie pokrstili Oscar, patrí medzi najväčšie záhady Hollywoodu. Najznámejšia legenda hovorí, že soška sa podobala na strýka vtedajšej knihovníčky akadémie Margaret Herrick, tak ju pomenovali podľa neho. Podľa iných sošku pomenovala Bette Davis po svojom manželovi. Meno Oscar sa po prvýkrát objavilo v článku hollywoodskeho novinára Sidneyho Skolskyho z roku 1934. Písal v ňom o Katharine Hepburn, ktorá získala v tom čase cenu pre najlepšiu herečku. Samotná Akadémia začala túto "prezývku" používať až v roku 1939. Oscar príležitostne menil svoju tvár - bruchovravec Edgar Bergen dostal v roku 1937 špeciálnu cenu za mimoriadne komediálne dielo - prevzal si drevenú sošku s pohyblivými ústami. Walt Disney v roku 1938 dostal jednu veľkú sošku a sedem malých kópií, ktoré mali pripomínať jeho výnimočné animátorské dielo Snehulienka a sedem trpaslíkov.

V minulosti boli mená víťazov známe už pred odovzdávaním. V roku 1940 si už mohli dokonca prichádzajúci hostia o 20:45 prečítať mená víťazov v Los Angeles Times. Po tejto udalosti zaviedli systém so zapečatenými obálkami, ktorý sa používa dodnes.

Ceremóniu odložili počas jej existencie iba trikrát. O celý týždeň sa posunula pre záplavy v roku 1938. Po zavraždení bojovníka za ľudské práva Martina Luthera Kinga v roku 1968 sa odovzdávanie presunulo o dva dni - na 10. apríla. Naposledy sa odovzdávanie Cien Akadémie oneskorilo o 24 hodín po neúspešnom atentáte na prezidenta USA Ronalda Reagana v roku 1981.

O Cenu Akadémie sa môže uchádzať každý film, ktorý sa premietal v predchádzajúcom kalendárnom roku - jeho premiéra v Los Angeles sa musí konať v čase od polnoci 1. januára do polnoci 31. decembra.


Zdroj: www.oscars.org, www.oscar.com.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 448
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 367
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 373
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 005
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 952
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 100
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 001
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 533
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 905
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 554

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop