i réžiu Ivana Rajmonta.
Keď v závere predstavenia vystúpili členovia Plastic People pred divákov z prepadliska, označil to Stoppard za najkrajšiu chvíľu svojej štyridsaťročnej divadelnej kariéry. V Prahe chce hru vidieť ešte raz, ale inkognito.
Ivan Martin Jirous, ktorý Stoppardovu hru videl už pri jej vôbec prvom uvedení vlani v júni v Londýne, označil za utópiu niekdajšiu predstavu, že by Plastici mohli raz účinkovať v Národnom divadle v Prahe, rovnako ako skupina Rolling Stones na Strahove. „Pocit z toho mám teraz úžasný. Je to dobrá hra a jej autor nesmierne ľudský človek, skoro výnimka v súčasnom svete. Dosiahol obrovské úspechy a napriek tomu zostal v jadre jemnou bytosťou.“
Spokojný bol i minister zahraničia Karel Schwarzenberg. Ani on si nevedel predstaviť, že sa skupina Plastic People od the Universe v zlatej kaplnke objaví. „Je dobré pripomenúť ľuďom nedávnu minulosť,“ povedal a upozornil, že „zrkadlo“ musel nastaviť autor, ktorý síce má české korene, ale je svetoznámy anglický dramatik. „Tu si na to nikto netrúfol,“ podotkol.
Podľa Ondřeja Černého, ktorý sa v apríli ujme funkcie riaditeľa českej prvej scény, je pozoruhodné, že sa podarilo túto „českú hru krásne anglicky zahrať“. Premiéru označil za významný okamih v živote Národného divadla a dodal, že česká dramatika po novembri 1989 čakala na podobný veľký text.
Šéf činohry Michal Dočekal citoval svojho obľúbenca Franka Zappu, ktorý sa kedysi vyjadril, že elektrická gitara porazila komunizmus.
