Divadlo Pôtoň, Levice. William Shakespeare: Shake – ShakespeaRe. Preklad: Jozef Kot a Zora Jesenská. Úprava: Iveta Jurčová a Michal Ditte. Dramaturgia a texty piesní: Michal Ditte. Hudba: Martin Čorej. Réžia: Iveta Jurčová.
Divadlo Pôtoň, Levice. William Shakespeare: Shake – ShakespeaRe. Preklad: Jozef Kot a Zora Jesenská. Úprava: Iveta Jurčová a Michal Ditte. Dramaturgia a texty piesní: Michal Ditte. Hudba: Martin Čorej. Réžia: Iveta Jurčová.
Nezávislá divadelná scéna na Slovensku však už roky živorí. Keďže štát nemá jasnú dotačnú politiku pre kultúru, nevytvára ani základné parametre kultúrneho trhu, v ktorom by si nové divadlo mohlo nájsť svoj priestor.
Ak mladé nekonvenčné divadlo vznikne mimo kultúrneho centra, patrí sa aktivite venovať zvýšenú pozornosť. Aby náhodou pozitívnu energiu nezničil miestny bezohľadný „trh“, keďže alternatívne divadlo negeneruje okamžitý finančný efekt.
Divadlo Pôtoň je mladé zoskupenie, ktoré chce objavovať nové divadlo v Leviciach. Za tri roky vyprodukovalo už 6 inscenácií, ale aj dva ročníky workshopu tvorivého písania fabula rasa.
Najnovšou inscenáciou divadla je úprava Shakespearovho Macbetha od Ivy Jurčovej a Michala Ditteho. V komornom prostredí centra Dve slová rozohráva najmä trojica protagonistiek, Henrietta Rab, Jana Lieskovská a Slávka Daubnerová variácie na známy krvák veľkého alžbetínca.
Od začiatku priznávajú vlastné pravidlá hry. V ich dodržiavaní sú po celý čas dôsledné. Zahrajú všetky dôležité zvraty príbehu, obsiahnu všetko napätie predlohy, pretlmočia hrôzy z manipulácie.
Pritom si zachovávajú jemný nadhľad. Hravosť znásobujú prirodzeným pohrávaním sa s výtvarnými znakmi, ale aj s hudbou.
Saxofón Jany Lieskovskej, klávesy Slávky Daubnerovej, gitara Henrietty Rab a vokály všetkých dokopy sú bonusom aj takej bohatej, pri tom skromnej inscenácie.
V Divadle Pôtoň Shakespeara poriadne premiešali, ale nič z jeho vzácnych vôní a chutí nezašantročili. Naopak, vlastnou hravosťou výrazne znásobili. Robia radosť sebe a isto aj divákom.
Autor: Oleg Dlouhý Autor je divadelný kritik