Francois Truffaut nedovolil nikomu povedať, že nakrúcať filmy je zbytočné alebo nezaujímavé. A absolútne bez rozpakov zvykol tvrdiť, že je šťastným človekom. Keďže ich mohol robiť.
Láska ku konkurentom
Najkrajšie na jeho láske však bolo to, ako pekne a obdivne vedel o filmoch písať. Žiarlivosť sa od neho držala v bezpečnej vzdialenosti a ľutoval každého, kto jej podľahol.
„Naučme sa vystopovať a obdivovať silné stránky. Nekrčme plecami a nevravme: Orson Welles? Pch, jeho filmy nezarábajú! Radšej povedzme: Orson Welles je jediným filmárom, ktorý dokáže obrazy radiť za sebou tak, že z nich máte na plátne hudobný dojem,“ napísal vo svojej knihe esejí Plaisir des yeux (Potešenie pre oči).
Francois Truffaut rozhýbal so svojimi kamarátmi francúzsku novú vlnu a niekoľko rokov písal do kritického časopisu Les Cahiers du cinéma. Zažil časy, keď mal francúzsky film i kritika mimoriadnu váhu - preto sa mu napríklad podarilo donútiť svet, aby začal brať Alfreda Hitchcocka vážne. Sám za ním zašiel a z ich spoločných rozhovorov vznikla kniha, ktorá je skvelým rozprávaním o filmovej réžii.
Aj medzi hercami mal svoje hviezdy, najväčšou bola Fanny Ardant, jeho posledná láska. Na Festivale francúzskeho filmu sa zajtra premieta slávna dráma Žena odvedľa. Truffaut ju nakrútil v roku 1981, spolu s Fanny Ardantovou v ňom hrá Gérard Depardieu.
Láska, z ktorej ide strach
Truffaut vo svojej knihe spomína na chvíľu, keď Fanny a Gérarda zazrel prvý raz vedľa seba, na odovzdávaní Césarov v roku 1980: „Hneď som vedel, že mám pred sebou pekný filmový pár. Dve vysoké siluety, blondiak a brunetka. On sa javil ako jednoduchý muž, vnútri to však bola komplikovaná osobnosť. Ona sa zas zdala byť komplikovaná, v skutočnosti však bola jednoduchá ako dovidenia.“
Fanny a Gérard sú vo filme mileneckou dvojicou, ale z ich spoločnej lásky sú už len ozveny. Truffaut neukázal ich prvé stretnutie, my vidíme len to, ako na seba narazia po dlhšom čase, keď už majú obaja svoje rodiny. Neprídu ani nijaké flashbacky, ich spoločná minulosť sa ozýva len v dialógoch. A prítomnosť?
Tou sú len zúfalé pokusy oživiť mŕtvu vášeň.
Prvá scéna bola nakrútená, a Depardieu okamžite utekal za Truffautom. Povedal mu: „Keď za mnou prišla Fanny prvýkrát a pozdravila ma, skoro ma vydesila. Už viem, čo nakrútime – príbeh lásky, z ktorého pôjde strach.“
Lepšie ako práca
Fanny Ardant mala silný výraz, hoci bola vtedy začínajúcou herečkou. Teda ak hovoríme o filme. O divadle vedela viac, zahrala si skoro všetky veľké klasické drámy.
Obdivuhodné bolo, ako rýchlo sa vedela pri nakrúcaní koncentrovať, nepotrebovala, aby ju okolie obskakovala či ofukovalo a vedela sa z filmovania tešiť.
Truffaut to zhodnotil: „Keď som v roku 1961 nakrúcal film Jules a Jim, každý deň som cítil, že bude lepší ako scenár. Počas nakrúcania Ženy od vedľa som nadobudol rovnaký pocit. Cítil som, že robím dobrú prácu. Niečo lepšie ako prácu. Film.“
S Fanny Ardantovou nakrútil Francois Truffaut ešte jeden film – Konečne nedeľa! Potom, v októbri roku 1984 (v nedeľu) zomrel.
Fanny Ardant hovorí plynulo aj po španielsky a anglicky, a tak pristala i na zahraničné komédie a drámy. My sme ju naposledy videli v jednej epizóde poviedkového filmu Paríž, milujem ťa.