ilvia Beláková, réžia: Dodo Gombár. Hrajú: Jana Oľhová, Marek Geišberg, Ján Kožuch, Lucia Jašková, Renáta Rundová, Miloslav Kráľ a ďalší. Premiéra 16. marca.
Čechov považoval svoje hry za komédie, no u nás prevažujú ich tragizujúce interpretácie, akoby podľa „normy“ Stanislavského. Ak k ponurým prezentáciám inklinujú starší divadelníci, netreba sa čudovať. Sentiment patrí k zrelosti. No ak sa tejto inscenačnej tradícii podriadi mladý režisér, dôvody sa nachádzajú ťažko.
To je aj prípad najnovšej inscenácie Čechovovej Čajky, ktorú v SKD Martin pripravil režisér Dodo Gombár. Jeho molová verzia prekvapí o to viac, že doposiaľ zvykol polemizovať s tradíciou a humor hľadal občas aj tam, kde ho neočakávame. Rozpaky vzbudzuje Gombárova inscenácia tak vo výklade príbehu, ako aj vo voľbe prostriedkov.
Na Arkadinovej, Sorinovi, Treplevovi, Trigorinovi ani na Nine nenašiel nič, čo by prekračovalo známe rámce. Afektovaná starnúca diva, znudený brat, rozháraný syn, pôžitkársky milenec, naivne milujúca dievčina... Niekoľko režisérskych schválností inscenáciu chce niekde posunúť, ale nové súvislosti sa nezjavujú. Asi najväčšou je „maska“ Medvedenka (Michal Soltész a. h.), akoby bol po mozgovej porážke. Lenže čo s postihnutým má robiť Maša (Renáta Rundová)? Isto, toto je podružná línia hry.
No slúži na priblíženie ďalších schválností – Treplev (Marek Geišberg) ako infantilný adolescent s videokamerou, ktorý si nakoniec zinscenuje samovraždu (hodnú ťažkého hedonistu), jednostrunne preafektovaná Arkadinová (Jana Oľhová), bezfarebný Sorin (Ján Kožuch), Trigorin (Miloslav Kráľ), ktorého asi viac zaujíma vlastný zovňajšok než ženy naokolo, ničím nezaujímavá Nina (Lucia Jašková), či „dobromyseľný dedko“ Šamrajev (Viliam Hriadel) a nezmyselne maskovaná Chyžná (Petronela Valentová) s Jakubom (Ján Barto a. h.).
Ak chcel režisér Dodo Gombár cez Čechova povedať čosi o súčasných „stratencoch“ všedného dňa, mal jasnejšie artikulovať, kto sú hrdinovia tejto smutnej komédie, čo konkrétne ich trápi, ako sa premieňajú a vyvíjajú ich vzájomné vzťahy.
Možno si o týchto veciach s hercami hovorili, ale v inscenácii sa to neodráža. Škoda, pretože herecký potenciál divadla na jasné výpovede i pôsobivé divadlo má dostatok síl, odvahy aj skúseností.
Autor: Oleg Dlouhý Autor je divadelný kritik
