Product placement je relatívne novým javom. Prvýkrát bol zaznamenaný v osemdesiatych rokoch. Ide o promo stratégiu, keď je skutočný produkt umiestnený do filmu a tvári sa, akoby tam skutočne patril.
Filmu Vratné láhve sa začína niekoľkosekundovým záberom na autobus polepený reklamou na dámske vložky. Až ďalší záber nám prezrádza, že to je autobus, ktorým cestuje každý deň do školy učiteľ. Ani nasledujúca scéna sa nezaobíde bez dôkazu štedrých sponzorských darov - Zdeněk Svěrák počas vyučovania hľadí z okna, kde je akoby náhodou na stene oproti obrovská reklama na inštalatéra... Nasledujúce minúty filmu mám ustavičnú chuť prepnúť. Vtedy, keď si Svěrák dáva s manželkou, ktorú stvárňuje Daniela Kolářová, pivo. Scéna, ktorá nemá vo filme nijaké opodstatnenie, okrem toho, že kamera sníma dobrú chvíľu etiketu známeho českého pivovaru. Vtedy, keď Svěrák odíde zo školy, aby pracoval ako posol na bicykli pre známu českú doručovateľskú spoločnosť. Túto skutočnosť nám tvorcovia filmu tlačia tak agresívne, že už nemám chuť zamýšľať sa nad motívmi Svěrákovej postavy pre tento krok, ale opäť mám len chuť prepnúť. Nehovoriac o tom, keď si Svěrák nájde džob v hypermarkete. Ak by ste si náhodou nestihli všimnúť, v akomže to „hypáči“ sa Zdeněk zamestnal na prvý, druhý alebo šestnástykrát, nezúfajte, príležitostí sa vám počas filmu naskytne asi tak päť miliónov. A ak bezprostredne po filme zatúžite skočiť si do istého hypermarketu kúpiť si napríklad jahodový jogurt určitej značky a odviezť sa domov modrým autíčkom Jiřího Macháčka, tak vedzte, že misia bola splnená.
Reklama v českých filmoch naberá už neskutočne perverzné obrátky a aj ten najbezcitnejší divák má znemožnené sústrediť sa na film, pretože podvedome pravou rukou hľadá ovládač, aby mohol tú reklamu prepnúť.
Prosím teda tvorcov českých filmov: Uberte! Lebo na žiadny český film už nikdy nepôjdem!
Autor: Katarína Hybenová