„Tak? - Akô? - Nuž takô, či ma miluješ? - Milujem! - Ale ja chcem vedieť, prečo ma? - Keby som to ja sám vedel!“
Pri takomto čarovnom dialógu sa nám už v duchu vynárajú dobre známe intonácie. V Košiciach nám ich pri novom naštudovaní Ženského zákona dopriali. Iba tu i tam sa cez stredoslovenskú spevavosť predral mierny šarišský prízvuk. Ale veď sme na východe.
Jozef Gregor–Tajovský je u nás stále pomerne hraným dramatikom, režiséri k nemu pristupujú rôzne.
Pred desiatimi rokmi v Slovenskom národnom divadle preložili Ženský zákon do záhoráčtiny, pesničkový plán rozvinuli až na úroveň malého muzikálu. V Trnave pred tromi rokmi riešili Statky–zmätky radikálne postmoderne, v Martine zasa pridali Tajovského Novému životu súčasný rámec divadla v divadle.
Režisér Matúš Oľha sa k slovenskej klasike nesprával nikdy hereticky, hoci si ju vyskúšal viackrát a v rôznych divadlách, naposledy v neďalekom Prešove. Inscenačný výsledok sa líši prakticky len mierou hereckej zručnosti protagonistov.
Ani v Štátnom divadle Oľha Tajovského nijako nespochybňoval, neprotirečil mu, nehádal sa s ním, neiterpretoval ho. Réžia sa snažila v drobnokresbe vypointovať situácie, dodať šarm romantickému citu lásky Aničky a Miška a úsmevnosť ženskej hystérii.
Dana Košická ako Zuza Javorová ukázala, že zvláda aj pre ňu netradičnú polohu dedinskej ženy. Živelný komediálny talent na radosť divákov rozvinula Adriana Krúpová ako Mara. Beáta Drotárová pôsobila v úlohe miestnej dohadzovačky a klebetnice Dory doslovne čarodejnícky, vynikala aj fyzickou pružnosťou. Jozef Úradník ako Jano Malecký udržal mieru pátosu jediného zmierlivého chlapa v rodine. Petrovi Cibulovi v košickom divadle už prischli roly „milovníkov“, jeho Miško bol trochu strnulý. Katarína Horňáková ako Anička zvolila štylizáciu naivky z dedinského divadla. Vtipné boli vstupy Stanislava Pitoňáka ako sluhu Števka.
V scénografii Štefana Hudáka žije celá dedina symbolicky na jednej kope, rozhádané rodiny oddeľuje len cesta smerujúca na divadelnom horizonte ku kostolu. S tradicionalistickou koncepciou produkcie súzneli aj príjemne pôsobiace kostýmy Kataríny Oľhovej.
Košice dostali do repertoáru ďalšiu produkciu napasovanú na očakávania diváka, ktorá nepohorší pedagógov stredných škôl a snáď od klasiky neodradí ani študentov.
