Keď sa John Lennon oženil s Yoko Ono, v amsterdamskom hoteli Hilton usporiadali tlačovku, počas ktorej im novinári mohli vliezť priamo do postele. Vykľula sa z toho kampaň za mier, takzvané Bed-In. O podobnú akciu sa pokúsili Oľga Belešová a Masahiko Shiraki. Urobili zo seba postavy zhodné so sebou, ktoré na seba podchvíľou berú podobu slávnej umeleckej dvojice. V nej sa našli. Nemuselo by byť podstatné, že sú tiež manželia, lenže je. Oficiálny zväzok im totiž komplikuje život. A otvára nové možnosti.
Predstavenie sa pohybuje na hranici divadla a nedivadla. Je spôsobom terapie, ktorým si dvojica vysvetľuje a zároveň zadáva dôležité otázky. Divák ich môže prijať ako skutočnosť, ale aj ako hru so zámenou postáv a pohlaví. Má motiváciu uvažovať o tom, ako sa žije cudzincovi inej rasy na Slovensku, alebo ako sa žije tunajšej žene s mužom z cudziny, teda, ako sa im darí spolu prekonávať rodové a regionálne tradície a vytvárať si svoj vlastný svet.
Čaro hry spočíva v nenásilnom výchovnom rozmere, prijateľnom pre široké publikum, a hlavne vo vtipe, ktorý sa napriek načrtnutým problémom spolužitia nevytratil. Belešová sa ako herečka pozná a iskru v sebe na javisku spoľahlivo zapaľuje. V Masahikovi nachádza rovnocenného súpera. To, že ich vzťah dá niekedy zabrať, v predstavení v náznakoch cítiť.
Predstaveniu by prospelo viac šťavy, nebráni to však divákovi nahmatávať v ňom svet rozličných jazykov, hľadať zmysel partnerstva či odsúdiť xenofóbiu, a to všetko v detsky naivnej nálade, podčiarknutej scénickým spracovaním.
Najvďačnejším momentom predstavenia je bezpochyby príprava suši v priamom prenose. Prečo, to si treba ísť vychutnať. Dvojica ako vystrihnutá z novej encyklopédie života je príjemnou hostiteľkou a kuchárom so širokým srdcom.
