V šesťdesiatych rokoch boli Dylanove pesničky zlatou baňou svetového hudobného šoubiznisu. Keď nejaká známa kapela chcela ďalší hit, stačilo si vybrať niektorú pieseň z Dylanovho katalógu a „pecka“ bola na svete.
Zoznam interpretov, ktorí siahli po jeho skladbách, je dlhý. Z tých najznámejších stačí menovať napríklad The Byrds (Mr. Tambourine Man), Manfred Mann (Queen The Eskimo) alebo Peter, Paul and Mary (Blowin In The Wind).
Aj dnes sa hudobníci často vracajú k jeho pesničkám, ale časy, keď sa z nich vyrábali hity, sú preč. Každý rok vychádza mnoho albumov s Dylanovými skladbami, ale ich zámerom nie je preraziť do rebríčkov, ale popasovať sa s nimi a dať im novú tvár.
Britský spevák Bryan Ferry je jeden z najznámejších hudobníkov, ktorý sa na svojom najnovšom albume Dylanesque pohral s jeho repertoárom. Niekdajší frontman Roxy Music, rockovo-experimentálnej partie sedemdesiatych rokov, do ktorej patril aj hudobný mág Brian Eno, už v minulosti siahol po „dylanovkách“, spomeňme jeho verziu apokalyptickej Hard Rain Gonna Fall. Aj na predposledný album Frantic (2002), zložený z piesní iných hudobníkov, nahral dve Dylanove piesne.
Dylanesque je celé zasvätené tomuto americkému bardovi. Z jeho bohatého katalógu si Ferry vybral hlavne skladby z jeho zlatého obdobia šesťdesiatych rokov. Jedinou výnimkou je Make You Feel My Love z albumu Time Out Of Mind z roku 1997.
Bryan Ferry sa poctivo pasuje s originálmi, ale problém je v tom, že jeho coververzie pôsobia nadbytočne a prevarene. Koľko sme už počuli prerábok jedného z najväčších Dylanových hitov ako All Along The Watchtover, ktorý si tak geniálne prisvojil Jimi Hendrix? A koľko umelcov hralo kovbojskú hymnu Knockin' On Heaven's Door, ktorú zas zdarilo zvládli rockoví desperáti z Guns 'N Roses?
Ak sa Bryan Ferry pustí do hitu, prehráva. Ak si vyberie menej známu pieseň, darí sa mu upútať pozornosť. To platí o folkovej Gates Of Eden, ktorej dal správne napätie, alebo o Simple Twist Of Fate, ktorá je v origináli pomalou piesňou. V jeho podaní letí dopredu a pritom nestráca svoj význam.
Ferry je poctivým Dylanovým študentom, ktorý k jeho pesničkám pristúpil až príliš profesorsky. Na Dylanesque by to chcelo viac experimentovania. Takého, aké na svojich koncertoch predvádza jeho veľký vzor, že aj samotní skalní fanúšikovia ledva spoznávajú svoj obľúbený song. Ale to je jediná možnosť, aby staré „pecky“ mohli znieť aktuálne a čerstvo.
