Čas nezadržateľné plynie naším životom. Každý jeden pohyb sekundovej ručičky, každá stránka v kalendári, každá nová sviečka na torte odkazuje na jeho nestálosť.
Svojou silou dokáže zmeniť mnohé. Z mladej krásavice spraviť starenu, z príjemnosti povinnosti, z lásky rutinu. I toto sú niektoré zo spúšťačov naratívnej línie v zatiaľ poslednej snímke Kórejského režiséra Kim Ki-duka.
O dvojročnom pomere mladého páru nevieme takmer nič. Útržkovité defilé fotiek zo sochárskeho parku nás nachvíľu vovedie do príjemných chvíľ šťastného vzťahu - no nič viac. Seh-hee si i napriek tomu po takej dobe pripadá pre svojho priateľa neatraktívna a opozeraná. Posadnutá paranoidnou predstavou o vlastnej všednosti a chorobnou žiarlivosťou sa rozhodne svoj život radikálne a azda až trochu násilne pretvoriť. Postupuje podľa otázky z plagátu Chcete nový život? Ten dominuje nad krídlovými dverami kliniky, za ktorými ju čaká vytúžená pomoc. Namiesto riešenia však prinesie len ďalšie komplikácie.
Poetiku kórejského režiséra Kimi ki-duka netreba predstavovať. Snímky ako Jar, leto, jeseň, zima a jar, Golfová palica, Samaritánka či Luk hovoria samy za seba. Podobne ako v nich i v tomto filme je ústredným problémom neschopnosť a nemožnosť komunikácie, i keď tentoraz nie tak výrazná a jednoznačná ako napríklad vo filme Luk, kde medzi sebou hlavné postavy neprehovoria vôbec.
Naopak vo filme Čas sa rozpráva takmer neustále. Slová sa stávajú filtrami emócii a čo nevypovedajú oni, to prezradí obraz.
Režisér popritom kombinuje kontrasty mesta a prírody. Mesto je centrom, sídlom nepokojov a komplikácií a príroda je čistou nepoškvrnenou oázou samého seba.
Niekoľkokrát sa vo filme objaví neďaleký ostrov. Hrdinovia sa naň vracajú pre spomienky i pre oddych a novú silu. Spomedzi skulptúr moderného umenia vyniká jedna, ktorá sa stáva kľúčovou a symbolickou. Svojím tvarom evokuje čas unikajúci pomedzi prstami.
Okrem pamätníka pripomína večné plynutie času i niekoľko rekvizít v byte hrdinu či slová samotných postáv.
Jediné čo filmu Shi gan (čo je kórejský čas) možno vyčítať, je chvíľami až preafektované komické správanie hrdinov - hlavne hrdinky. Kým Golfová palica, Luk či Samaritánka nastoľujú poetiku ticha (vďaka silnej obrazovej stránke nie je vôbec prehnaná ani nudná), prílišná komunikatívnosť Času uberá z bohatej obrazovej výpovednej hodnoty.
Autor: Zuzana Štefunková (Autorka je študentkou filmovej vedy)
